Začalo sa to ako úplne obyčajný príbeh. Skončil právo na vysokej škole v Bratislave. Aj keď nie tradične - o rok skôr. Pokračoval v štúdiách v anglickom Cambridge. Neskôr poslal životopisy do viacerých právnických kancelárií a začal pracovať pre pražské zastúpenie White & Case ako advokátsky koncipient. Firma ho poslala nabrať skúsenosti do materskej spoločnosti v New Yorku. Dnes je to už desať rokov, čo je vo firme. S malou zmenou - teraz ju riadi.
Marek Staroň (33) je mladý, úspešný ambiciózny právnik, ktorý dobyl - minimálne - slovenský právnický svet. Veď spolupracoval napríklad na najväčšej a pre Slovensko neúspešnej kauze štát verzus ČSOB, kde prišla Slovenská republika v medzinárodnej arbitráži vo Washingtone o 25 miliárd korún. Marek Staroň tu stál na strane víťaza. "Bol to trochu zvláštny pocit, zastupovať klienta proti vlastnej krajine. A hoci radšej niečo staviam ako riešim spor, ktorý iného o niečo pripraví, je príjemné vyhrať." Je to adrenalín, ktorému sa žiadny právnik nevyhne.
Viac mu však vyhovuje napätie v športe. Má rád zimu, pretože miluje skialpinizmus. Tvrdí, že jeho výhodou je možnosť báť sa, aj keď nie ste najlepší lyžiar. "Každý si nájde miesto, ktoré je preňho už nebezpečné."

Krása malého
Ak ste právnik a robíte na kauzách, ktoré majú celosvetový dosah, krvný tlak stúpa priamo úmerne so závažnosťou prípadu. To však človek zažíva väčšinou ako súčasť veľkého organizmu - v New Yorku bol jedným z 500 advokátov kolosu, ktorý podľa neho prináša priveľkú anonymitu. "To mi až tak nevyhovuje, hoci projekt, ktorý má vyniesť satelit na obežnú dráhu, nie je možné robiť v Bratislave ani v Prahe." Aj napriek tomu má radšej užšie tímy, kde každý každého pozná, vie, čo od neho môže očakávať, vie ako pracuje a v čom je najlepší.
Keď sa Marek Staroň rozhodoval, kde pôsobiť, zvíťazilo hlavné mesto Slovenska. Je to však skôr preto, že tu bol neobsadený trh, bola to výzva, ktorej nemohol odolať. "Právnické služby zamerané na akvizície, financovanie väčších spoločností či regulačné veci - jednoducho sofistikovanejší právny servis tu chýbal. Bola to príležitosť postaviť niečo nanovo," hovorí. V podstate pomohol vybudovať bratislavskú pobočku. Aj keď medzinárodnú spoločnosť netreba stavať úplne na zelenej lúke, človek predsa zápasí s bežnými problémami.
"Začiatky fungovania takýchto kancelárií boli zložité. Bolo to niečo, čo fungovalo v šedej zóne." Veď klasickú právnickú kanceláriu na spôsob napríklad eseročky, kde majiteľ zamestnáva ďalších právnikov, si mohli advokáti založiť na Slovensku až pred dvoma rokmi. Fungovali na spôsob licencie a každý advokát bol samostatný. "Fungujem tak dodnes."
To, že odišiel z newyorskej džungle, ho nemrzí. "Malé má svoje čaro." Malé tímy, ale aj menší trh. Má síce svoju obmedzenú veľkosť, ale mnohé iné výhody. "Rýchlo sa tu zorientujete, poznáte ľudí," vysvetľuje svoje rozhodnutie vrátiť sa späť na Slovensko.

Pyrrhovo víťazstvo? Nie, ďakujem
Newyorčania sú príliš súťaživí, majú ostré lakte. Slovensko je o niečo pokojnejšie. Aj keď nie stále. Adrenalín vymenil Staroň za pokojnejšiu oázu. Nebezpečenstvo horských kopcov za pokojný podmorský svet, kde si tiež dobíja energiu. Kým skialpinizmus mu napĺňa zásobník s bojovnosťou, ktorou musí byť obdarený každý dobrý právnik, potápanie ho upokojuje. Každý právnik totiž musí byť do istej miery psychológom a ako taký musí vyžarovať pokoj. Mal by vedieť doviesť klientov aj "protivníkov" k mierovému riešeniu.
"Mali sme rokovania, ktoré trvali 40 hodín, len s trojhodinovou prestávkou. Byť dobrým právnikom neznamená len vedieť právo, ale vedieť ho usmerniť. Presvedčiť, že nie je vždy dobré presadzovať si svoje." Staroňovi nevyhovuje Pyrrhovo víťazstvo, ktoré neznamená automaticky výhru. "Je to často o hľadaní ideálnej miery rizika. Treba vedieť ustúpiť. Tenká chôdza na hrane toho, kam človek môže ísť." Nie je dobré tlačiť na pílu, oveľa lepšie je nájsť zlaté stredné riešenie, pretože inak oľutujú všetci. Takže, ako hovorí, výhodou a zároveň prekliatím právnika je, že sa musí pozerať na problém z oboch strán.

Na veku nezáleží
Hoci rád robí aj na menších prípadoch, najlepšie sa podľa neho dá vychutnať manažovanie klientov pri väčších transakciách. "Ako jednotlivec by som sa nedostal asi často k predaju veľkých významných koncernov." Prípadne k práci na zmenách legislatívy, práci s vládou či privatizácii podnikov, kde zastupovali buď vládu alebo investorov. "Teraz sa spochybňujú niektoré privatizačné zmluvy, ale ľudia ignorujú, v akej dobe sa robili. To je však obchodná realita. Za akých okolností bol investor ochotný pred pár rokmi prísť sem," obhajuje svoju prácu.
Je mladý, má len 33 rokov. A predsa už robil na prípadoch, ktoré ovplyvnili Slovensko. "Je to vždy trochu boj presvedčiť klienta, keď človek vyzerá akoby práve vyšiel zo školy. Najťažšie to bolo v prvých rokoch." Ak je klient nedôverčivý, predloží mu zoznam prípadov, na ktorých pracoval. "A vidí, že mám skúsenosti. Vek už potom nehrá rozhodujúcu rolu."
A čo ho na jeho práci najviac teší? "Som rád, že chodím spať s čistým svedomím. Je to jeden z dôvodov, prečo robím obchodné právo."
KATARÍNA RAGÁČOVÁ