Napriek tomu, že Slovensko je malou krajinou, na európskom ihrisku nejde o diskriminačný faktor. Úloha Slovenska narástla a približuje sa aj veľmociam dominujúcim starému kontinentu. Jedným zo zrovnoprávňujúcich faktorov je systém rozdeľovania kresiel v europarlamente.

Slovensko disponuje zatiaľ 13 miestami v parlamente. Napríklad Nemecko má maximálny počet kresiel, a to 96, teda len sedemkrát viac ako Slovensko. V porovnaní s počtom obyvateľov však má Nemecko 16-krát viac obyvateľov ako Slovensko. Síce sa kreslá prideľujú krajinám aj na základe počtu obyvateľstva, pri malých krajinách sa používa aj špeciálny kľúč. „Jedným z hlavných znakov Únie vo všeobecnosti je ten, že malé krajiny Únia zvýhodňuje,“ povedal pre HN analytik z portálu Euractiv Pavol Szalai.

Ďalším faktorom podľa Szalaia je aj organizovanie takzvaných Európskych rád, kde sedia napríklad slovenský premiér Peter Pellegrini, francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecká kancelárka Angela Merkelová za jedným rokovacím stolom. „Nejde skrátka o koncert veľmocí,“ podčiarkol analytik.
Medzi najvýznamnejšie euroinštitúcie popri europarlamente, do ktorého budeme voliť zástupcov už o necelé štyri týždne, patrí aj Európska komisia či Rada Európskej únie. Pre lepšiu predstavu možno Komisiu prirovnať k slovenskej vláde, europarlament v dvojkomorovom parlamentnom systéme k dolnej komore a Radu k hornej.

Štedrá europokladnica
Z eur...