Prečo je v noci tma? Ide o banálnu otázku, ktorá drvivej väčšine ľudí príde dávno vyriešená. V skutočnosti však je to problém, na ktorý ani po storočiach nebola jednoznačná odpoveď. Teraz vedci prichádzajú s riešením.
V roku 1823 nemecký astronóm Wilhelm Olbers sformuloval Olbersov paradox. V čase, keď nemecký astronóm myšlienku vyslovil, sa predpokladalo, že vesmír je nekonečný, statický a obsahuje nekonečné množstvo hviezd.
Preto Olbers, a pred ním v 16. storočí aj slávny Johannes Kepler, uvažoval, že každý bod oblohy obsahuje hviezdu. Podľa tejto úvahy by teda tma nemala byť ani v noci. Olbers ponúkol svoje riešenie tohto paradoxu. Predpokladal, že svetlo je vo vesmíre pohlcované oblakmi vodíka a preto je v noci tma, píše portál Independent.
Neskôr sa prišlo na to, že vesmír statický nie je (rozpína sa) a astronómovia odhadli, že v pozorovateľnom vesmíre je 100 až 200 miliárd galaxií, čo nie je dosť, aby hviezdy našu oblohu zaplnili. Paradox sa preto zdal zodpovedaný.
Spokojnosť s vyriešením problému pominula, keď astronómovia pomocou Hubblovho teleskopu zistili, že v pozorovateľnom vesmíre je galaxií oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Až dva bilióny.
Profesor Christopher Conselice, astrofyzik univerzity v Nottinghame, tvrdí, že toto množstvo galaxií obsahuje dostatočne veľa hviezd na to, aby ani v noci na Zemi tma nebola.
„Ale väčšina tohto svetla, alebo všetko svetlo z najvzdialenejších galaxií, je absorbované plynným vodíkom medzi nimi a nami,“ vysvetlil Conselice a dal za pravdu Olbersovi, ktorý to tvrdil už v prvej polovici 19. storočia.
Existencia oblakov vodíka bola overená výskumom spektra svetla. „Len sme nevedeli, že za tou vodíkovou stenou sú galaxie,“ tvrdí Conselice.