Známa samica australopitéka Lucy, ktorá žila zhruba pred 3,2 miliónom rokov, zahynula zrejme po páde zo stromu. V štúdii zverejnenej v aktuálnom odbornom magazíne Nature to tvrdí tím vedcov Johna Kappelmana z Texaskej univerzity v Austine.
Odborníci pri novom výskume kostí zistili, že možná predchodkyňa človeka utrpela početné zlomeniny kostí, čo by zodpovedalo pádu z výšky. Australopitékus afarský, príslušníkom ktorého bola aj Lucy, žil na stromoch, pripomenula agentúra DPA. Či bol australopitékus afarský priamym predchodcom terajšieho človeka, sa vedci doteraz nezhodli.
"Nemyslím si, že trpela," uviedol Kappelman k smrti Lucy. Analýza ukázala na zlomeniny v pravej paži, ľavom ramene, pravom členku a ľavom kolene.
Niektorí vedci, ktorí s výsledkom bádania Kappelmana nesúhlasia, upozornili na to, že väčšina kostných fraktúr je dobre zdokumentovaná a považovaná za následok fosilizačního procesu či erózie, vznikli tak teda až po smrti Lucy.
Kappelman sa mýli napríklad podľa paleoantropológa Tima Whita z Kalifornskej univerzity. Ten sa domnieva, že vedci v Texase sa zamerali iba na praskliny, ktoré by mohli ukazovať na pád z výšky, úplne však zabudli na ďalšie početné fraktúry.
Dlhé roky sa snažil záhadu smrti Lucy rozlúštiť aj jej objaviteľ Johanson. "Neexistuje žiadny definitívny dôkaz o tom, ako zomrela," citovala AP Johansona.
Kosti Lucy objavili americkí archeológovia v Etiópii v novembri roku 1974. Meno samica hominida dostala podľa piesne skupiny Beatles s názvom Lucy in The Sky with Diamons.
Nájdených bolo asi 40 percent kostí tela, a to vrátane panvy, stavcov, rebier alebo stehennej kosti, čo vedcom poskytlo dôležité informácie o vzhľade, pohybe i spôsobu života australopitékov.
O Lucy je napríklad známe, že v čase smrti bola mladá, avšak už dospelá. Chodila vzpriamene, príležitostne ale svoje dlhé ruky využívala k lezeniu po stromoch.