Vírus zika napáda a poškodzuje kmeňové bunky, z ktorých sa potom vytvára mozog pri vývoji ľudského plodu v tele matky. Vyplýva to zo štúdie amerických vedcov, ktorú zverejnili vo vedeckom časopise Cell Stem Cell.
Stopy vírusu zika boli nájdené v mozgu detí s mikrocefáliou, ktoré krátko po narodení zomreli, aj v tkanivách plodov po potratoch. V Brazílii, ktorá je jednou z najviac postihnutých krajín týmto vírusom, od minulého októbra diagnostikovali mikrocefáliu u viac ako 640 novorodencov, ďalších asi 4 200 prípadov sa prešetruje. Lekári hovoria, že väčšina týchto prípadov má spojitosť s nákazou matiek vírusom zika v tehotenstve.
Tiež pri mikrocefálii rastie mozog dieťaťa pomalšie a nakoľko nedochádza k tlakom potrebným na roztiahnutie lebečných kostí, je menšia aj hlava. Príčiny tejto poruchy môžu byť dedičné, alebo sekundárne, teda napríklad v dôsledku infekcie, vplyvu toxických látok či ionizačného žiarenia.
Najzávažnejšie prípady mikrocefálie končia smrťou plodu či novorodenca v prvých dňoch či týždňoch života. Deti, ktoré prežijú, väčšinou trpia oneskoreným vývojom reči, chôdze či spoločenského správania, niektoré sú hluché či nahluchlé. Niektoré môžu mať ochrnuté končatiny. Mnoho osôb s mikrocefáliou však môže trpieť len drobnými poruchami a mentálne môžu byť úplne v poriadku.
Mikrocefália sa dá odhaliť až koncom druhého trimestra tehotenstva ultrazvukom. Je pomerne vzácna, objavuje sa v jednom prípade na desať až pätnásť tisíc pôrodov.
Vírus zika, proti ktorému zatiaľ neexistuje liek, je spájaný aj s ďalším neurologickým ochorením - takzvaným Guillain-Barrého syndrómom, ktorý sa prejavuje obrnou svalstva. V súvislosti s epidémiou ziky v Latinskej Amerike zaznamenali niektoré krajiny zvýšený výskyt tohto inak vzácneho ochorenia.