Prepadáme technologickému nadšeniu a ilúzii, že všetko podstatné sa dá zredukovať na dáta. „Skutočný biznis a inovácie sa však rodia tam, kde končí digitálny kód. V prostredí zázračných AI riešení sa do popredia dostáva kvalita vzťahov a ľudského úsudku,“ hovorí pre HN magazín Olívia Hurbanová, autorka a lektorka konceptu Future Skills.
Vysvetľuje, ako včas rozpoznať vlastné predsudky a kognitívne omyly a ako sa nenechať zmanipulovať „objektívnymi“ AI nástrojmi.
Vo firmách sa stále viac skloňuje slovo „optimalizácia“. Manažment kalkuluje, koľko seniorských mozgov dokážu nahradiť AI asistenti a chatboty. Čo si o tomto trende myslíte?
Tento prístup fatálne prehliada podstatu toho, čo robí firmu z dlhodobej perspektívy jedinečnou a odolnou. Nachádzame sa v bode, kde technologický pokrok (high-tech) naráža na limit, ktorý dokáže ošetriť len vnímavosť a vysoko kultivovaný ľudský úsudok. My to nazývame „high-human“.
Ak z procesu vyradíme kvalitných ľudí, nešetríme náklady, ale vypíname „kognitívno-imunitný“ systém celej organizácie. Ak chceme, aby technológia v biznise skutočne zarábala, musíme najprv pochopiť „technológiu“, ktorú nosíme medzi ušami. Budúcnosť patrí tým, ktorí spoja výpočtový výkon so živým ľudským intelektom.
Skutočným víťazom nebude ten, kto najrýchlejšie implementuje AI, ale ten, kto dokáže udržať vysokú mieru high-human v prostredí high-tech.
Naše zručnosti budúcnosti (future skills) sú navrhnuté presne pre tento účel: kultivovať ľudskú výnimočnosť tak, aby vo svete plnom strojov zostala nenahraditeľnou.
Potvrdzujú to aj empirické dáta?
Áno, a sú prekvapivé. Spomeňme rozsiahly experiment so stovkami konzultantov z jednej z najlepších firiem v tejto oblasti na svete. Rozdelili ich na skupiny, jedna pracovala s AI, druhá bez nej. Pri bežných úlohách skupina s AI excelovala.
Akonáhle prišla na rad úloha, ktorá bola navrhnutá tak, aby bola pre algoritmus „zradná“, teda vyžadovala si hlbší ľudský úsudok a nešla podľa bežnej šablóny, konzultanti s AI dopadli o 19 % horšie než tí, ktorí sa spoliehali len na vlastnú hlavu.
Ako je možné, že skupina používajúca AI dopadla horšie?
Stalo sa presne to, pred čím dnes varujú mnohé výskumy: kognitívne uvoľnenie kontroly, niekedy označované aj ako cognitive offloading. Títo špičkoví experti jednoducho „zaspali za volantom“.
Keď AI začala produkovať rýchle a elegantne znejúce odpovede, prestali ich podrobovať rovnako prísnej analýze.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo firmy podceňujú skúsených ľudí
- Ako vzniká morálny odstup pri rozhodovaní
- Kedy AI zlyháva v kritických situáciách
- Prečo ľudia poslúchajú algoritmy bez kontroly
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.