Ešte nie som pripravený, aby som v dvadsiatich rokoch začal vlastnú kariéru bez toho, aby som získal vodičák, ale nemusím to vzdať a utekať späť k rodičom, aby ma vzali domov. Keď sa táto značne kostrbatá veta objavila na monitore počítača Jerryho Tanga, civel na ňu doktorand Texaskej univerzity v nemom úžase. Počítač ju „vyčítal“ zo snímok mozgu urobených funkčnou magnetickou rezonanciou u dobrovoľníka počúvajúceho vetu: „Aj keď mám dvadsaťtri rokov, ešte nemám vodičák, čo som si uvedomil, keď som ho potreboval, a ona hovorí: tak prečo sa nevrátiš domov a ja ťa odveziem“.
Umelá inteligencia síce pozmenila význam vety a reprodukovala ju veľmi neumelo, na druhú stranu spoľahlivo identifikovala slová ako vodičák alebo dvadsať. Tang si uvedomil, že nahliadnutím do ľudského mozgu je možné „čítať myšlienky“. A nemal z toho dobrý pocit.
Nové neurotechnológie umožňujúce čítanie myšlienok sú prísľubom pre mnoho oblastí ľudského života: napríklad umožnia komunikáciu ľuďom, ktorí kompletne ochrnuli a nemôžu hovoriť, pokrok na tomto poli však vyvoláva aj obavy. „Musíme bojovať proti strate duševného súkromia,“ hovorí americký neurobiológ Rafael Yuste z Kolumbijskej univerzity. „Strata môže byť nevratná, a ak o duševné súkromie prídeme, čo ďalšie by sme ešte mohli stratiť? Je to všetko, čo máme. Prišli by sme o podstatu toho, kým sme.“
Experimenty na poli neurotechnológií odštartovali už v 70. rokoch minulého sto...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.