Pracoval v digitálnej oblasti, a aj keď mu jeho okolie hovorilo, že na mobile trávi príliš veľa času, pripadalo mu to dlhú dobu normálne. Varovné signály si začal uvedomovať až neskôr. „Stávalo sa mi, že som chodil hrozne neskoro spať. Pokojne som bol od deviatej večer do troch do rána na telefóne! Pri tom som sa napríklad pozeral na televíziu, ale viac-menej to bol telefón, ktorý mal moju pozornosť. Neuvedomoval som si však, že ja mám problém, hovoril som si, že to je iba problémová aplikácia. Čas som trávil hlavne na instagrame a na rôznych zoznamovacích aplikáciách,“ spomína.
„Stále som sledoval, či mi niekto neodpisuje. A to aj keď som sa bavil s kamarátmi na drinku, čo mi príde asi najhoršie. Každých pätnásť minút som odchádzal na toaletu skontrolovať mobil. Fakt som si začínal pripadať ako feťák. Aplikáciu som niekedy aj odinštaloval, ale vydržal som to len pár dní,“ hovorí Ondřej.
Potom nastal osudný „match“. Malé virtuálne okienko pre nezasvätených – slovom „match“ označujeme prepojenie v zoznamovacej aplikácii Tinder, kedy náprotivku naznačíte, že sa vám páči, a on sa rozhodne pre rovnaký krok bez toho, aby vedel o vašich sympatiách. A tento „match“ dostal Ondrěj vo februári 2020. Od desiatok ostatných sa líšil tým, že prepojenie prišlo počas porady v práci a šéfke praskli nervy.
„Na veľkom mítingu vo Viedni sme prezentovali výsledky projektu a mňa to hrozne nudilo. Takže som robil, čo som robil vždy, keď som sa nudil. Automaticky som sa pozrel do telefónu. Lenže som si neuvedomil, že mám zapnutý zvuk; celé t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
