Tento parameter je pritom neoceniteľným zdrojom dodatočných informácií a v súčasnej dobe, keď narastá úroveň svetelného znečistenia takmer všade vo svete, sa stáva obzvlášť dôležitým. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Tináková.
„Tento model obstál v experimentálnom teste a myslíme si, že predstavuje dôležitý pokrok v našom chápaní šírenia svetelného znečistenia do okolitého prostredia. Údaje zahŕňajúce stupeň lineárnej polarizácie a uhla polarizácie nočnej oblohy otvárajú úplne nové možnosti pri hodnotení stavu svetelného poľa a umožňujú nielen interpretovať, ale aj predpovedať vplyvy na živé organizmy,“ uviedol Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Ako podotkla hovorkyňa, mnohé nočné živočíchy sú citlivé na polarizované svetlo. Polarizácia je taktiež podľa jej slov významná pri interpretácii astronomických pozorovaní, diaľkovom snímaní Zeme, pozemných optických meraniach aerosólovej zložky atmosféry a analyzovaní dát získavaných napríklad v rámci biologického výskumu.
„Systematické mapovanie polarizácie nočnej oblohy bolo doposiaľ veľmi zriedkavé, čiastočne pre nedostatok prístrojového vybavenia s vysokým dynamickým rozsahom, rýchlou odozvou pri nízkej úrovni osvetlenia a tiež preto, že dodnes prakticky neexistuje žiadny úspešný publikovaný model polarizácie nočnej oblohy, ktorý by umožnil správnu interpretáciu meraných dát,“ dodal Kocifaj.
Výsledky výskumu uverejnili v jednom z popredných svetových časopisov MNRAS Letters so zameraním na prevratný výskum v oblasti astronómie a astrofyziky.