Vediete nový inštitút, získavate projekty, koučujete, kde na všetky tie aktivity beriete čas a energiu?
Čo sa týka času, v tom sme si všetci rovní, nemám v tomto ohľade žiadnu neprimeranú výhodu ani nevýhodu (úsmev). A energiu čerpám najmä z toho, že robím veci, ktoré sú zaujímavé, a mám okolo seba skvelých motivovaných ľudí. Odjakživa ma energiou dobíjali ľudia, ešte na univerzite.
Napríklad keď sme sa so študentmi zúčastňovali na rôznych medzinárodných súťažiach, v rámci ktorých sme strávili týždeň v New Yorku, Káhire či Sydney, tak som sa „dobila“ aj na ďalší polrok. Podľa mňa každý, keď robí niečo, čo mu dáva zmysel, má potom o niečo viac energie. A ja mám ešte jednu vychytávku, ktorú som si v období covidu uvedomila ešte viac.
Prezraďte, som zvedavá.
Vždy som robila fakticky v jednom čase len jednu činnosť. Teda, keď som doma a trebárs varím, robím aj desať rôznych vecí popritom. Ale v práci sa väčšinu času sústredím iba na jednu vec. Čiže keď bol seminár so študentmi, mobil som nechala v kancelárii. Aj počas covidu, keď sme mali napríklad online stretnutie alebo poradu, bola som prítomná len tam.
Lebo tí, ktorí sa snažia robiť štyri veci naraz, väčšinou neurobia poriadne ani jednu a navyše im to zoberie o dosť viac energie. Potvrdilo sa mi to, keď sa kolegovia začali sťažovať, akí sú unavení z onlinu, a mne nerobilo problém byť online naplno aj viac hodín. Následne som si uvedomila, že to je aj preto, lebo robím iba tú jednu vec. Viem, že to nie je vždy možné, ale v intelektuálnych prácach je to celkom užitočná finta.
Pred založením inštitútu ste roky pôsobili v akademickom prostredí. V čom sú tieto prostredia podobné a v čom odlišné?
No ja si myslím, že aj moje súčasné pôsobenie v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií je akademické prostredie (úsmev). V bývalej postkomunistickej Európe nemáme historicky skúsenosti s takýmito typmi inštitútov, hoci v zahraničí sú bežné. V KInIT-e sa zaoberáme akademickými záležitosťami, naša hlavná činnosť je výskum, realizujeme aj doktorandské štúdium, i keď nie sme univerzita.
Podobne ako Slovenská akadémia vied spolupracujeme pri realizácii doktorandského štúdia s univerzitou. Doktorandi sú u nás na full time, skúmajú, ich školitelia sú v KInIT-e a viacerí majú mentorov zo zahraničia alebo z priemyslu. Aj keď sme stále v akademickom prostredí, zmena je to veľká. Je rozdiel byť verejnou alebo súkromnou inštitúciou. Respektíve my sa snažíme o verejno-súkromné partnerstvo.
Druhý rozdiel oproti univerzite je v našom poslaní. Práve dobre definované poslanie je jedna z vecí, ktorú vnímam ako problém v našom vysokom školstve. Viac-menej všetky slovenské univerzity sa snažia byť rovnaké. Aj keď sú tu snahy do istej miery rozlíšiť výskumné a nevýsku...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.