Horúčavy, ktoré v júni zasiahli Európu, boli nebývalo silné. Podľa výpočtu založeného na porovnaní s predchádzajúcimi podobnými udalosťami veľmi pravdepodobne viedli aj k vysokej úmrtnosti. Na presné čísla si však budeme musieť ešte počkať, uvádza iDnes.cz.
„Všeobecne sme pozorovali, že naše širšie štatistické odhady prinášajú vyššie čísla ako priame hlásenia z terénu, pri tých totiž často dochádza k opomenutiu ľudí, ktorí zomreli v dôsledku horúčav, ale nie je u nich zrejmé, že príčinou boli práve vysoké teploty,“ povedal New Scientistovi Christopher Callahan z Indianskej univerzity.
Komentoval pritom vlastný odhad následkov šiestich rekordne teplých dní na starom kontinente. Využil k nemu štatistický model, ktorý zverejnil s tímom ďalších vedcov už vlani.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sa odhady obetí tak výrazne líšia.
- Ktoré krajiny mohli mať najviac úmrtí.
- Prečo vlhkosť zvyšuje nebezpečnosť horúčav.
- Ako zmena klímy posunula hranice rizika.
Dostupné pre predplatiteľov 
Pod najnovším odhadom je podpísaný sám. Rukopis článku visí na webe zenodo.com. Zatiaľ ešte čaká, kým prejde recenzným konaním. Je k nemu preto treba pristupovať opatrne. Jeho obsah sa pred oficiálnym zverejnením vo vedeckom časopise môže ešte zmeniť.
Callahan v článku odhadol počet úmrtí na starom kontinente súvisiacich s horúčavou medzi 22. a 28. júnom na 20 390. Uvádza však k tomu aj štatistické rozpätie. Skutočný počet obetí sa podľa neho mohol pohybovať medzi 17 201 a 25 141.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
