Dôsledok? Dni na Zemi sa predlžujú, čo by mohlo dramaticky ovplyvniť to, ako budeme merať čas v nasledujúcich rokoch.
„Je fascinujúce, že my, ako ľudia, s rekordnou zmenou klímy, ktorú sme spôsobili za posledných 100 rokov, môžeme takto ovplyvniť celú Zem,“ hovorí profesor Benedikt Soja, vedec z ETH Zürich, ktorý pomohol odhaliť tento znepokojujúci trend.
„Toto by mohlo byť väčšie ako akýkoľvek predtým dominantný vplyv na rotáciu našej planéty.“
Viac hodín v dni?
Všetci poznáme skleníkový efekt: keď vypúšťame plyny, ako je oxid uhličitý, zemská atmosféra zachytáva viac tepla, čo spôsobuje zvyšovanie globálnych teplôt.
V minulom roku bola teplota na celom svete o 1,18 °C vyššia ako priemer 20. storočia, čím sme sa priblížili k limitu 1,5 °C stanovenému v roku 2015 ako horná hranica cieľa na zabránenie najhorším účinkom klimatických zmien.
Hlavným dôsledkom tohto otepľovania je topenie rozsiahlych ľadových oblastí na severnom a južnom póle. Švajčiarsko stratilo za posledné dva roky 10 percent svojej ľadovcovej hmoty. Antarktída stráca ročne 150 miliárd ton ľadu, zatiaľ čo Grónsko stráca 270 miliárd ton.
Zatiaľ čo mnohí sú (oprávnene) znepokojení tým, ako toto topenie ovplyvňuje pobrežné oblasti, Soja a jeho tím si položili inú otázku: ako toto obrovské prerozdelenie hmoty ovplyvňuje Zem vo väčšom meradle?
A v nedávnej štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA na túto otázku odpovedali.
„Ako sa ľad topí, hmota Zeme sa prerozdeľuje z polárnych oblastí do oceánov,“ hovorí Soja. „To znamená, že Zem sa stala sploštenejšou...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
