V Nemecku je potenciálne nebezpečná sopka. Všetko by skolabovalo, hovorí vulkanológ

Kde je dnes na svete najviac aktívnych sopiek?

Najväčšia koncentrácia sopiek a väčšina sopečnej aktivity sa odohráva na rozhraniach litosférických dosiek v takzvanom Pacifickom ohnivom kruhu. To je pás, ktorý obopína Tichý oceán od Južnej cez Severnú Ameriku, Kamčatku, Japonsko až po Filipíny. Práve v ňom dochádza k najničivejším erupciám. Vulkanická činnosť vzniká aj v miestach, kde sa litosférické dosky od seba vzďaľujú. Napríklad na Islande. Zemské dosky sa od seba pomaly odťahujú, v dôsledku čoho dôjde k zníženiu tlaku. To spôsobí, že sa začne taviť zemský plášť a vytvorí sa magma.

A to chce von.

Presne tak. Magma stúpa nahor a môže vyvolať sopečnú činnosť. Posledným spôsobom vzniku magmy sú takzvané horúce škvrny, miesta, kde do nižších hĺbok stúpa horúca hmota z hlbších častí zemského plášťa. Typickým príkladom vzniku sopečnej aktivity týmto spôsobom sú Havajské ostrovy.

Napríklad slávna sopka Kilauea? Nepatrí k najaktívnejším vulkánom na svete?

Často tak býva označovaná, ale sopiek, ktoré si toto označenie uzurpujú, je viac. Vulkány majú inú časovú perspektívu ako ľudia, čo je pre nás večnosť, je pre nich krátka pauza. Takže môže prísť obdobie, kedy sa niektorá sopka odmlčí a iná naopak zosilnie. Označenie najaktívnejšie sa teda môže meniť podľa obdobia.

Už vieme, čo v minulosti Zem premenilo na obrovskú snehovú guľu

Podľa čoho sa meria aktivita sopky?

Väčšinou podľa erupcií. Sledujeme buď ich počet za určité obdobie, alebo objem vyvrhnutého materiálu. Každý prístup môže viesť k inému výsledku, takže jednoznačná definícia neexistuje. Najaktívnejšia môže byť aj sopka, ktorá každú chvíľu vypustí len obláčik prachu. Napríklad japonská Sakuradžima vyvrhne niekoľkokrát denne menšie oblaky popola, takže by čisto podľa početnosti vyhrala. Čo do objemu vyvrhnutého materiálu by to však nebolo nič zásadné.

Koľko je na svete aktívnych sopiek?

Keď sa pozrieme na bežný kalendárny deň, tak v jednom okamihu prebieha erupcia na približne pätnástich až dvadsiatich miestach sveta. To je pomerne výrazné číslo. Ale keď do kategórie „aktívne“ zahrnieme všetky sopky, ktoré mali erupciu v posledných desiatich tisícoch rokoch, dostaneme číslo okolo päťtisíc. Do toho už spadá aj vulkán ako Yellowstone, u ktorého dochádza k erupciám zhruba raz za 750-tisíc rokov. Ale vieme, že jeho magmatický systém je stále živý a ďalšia erupcia nás raz čaká.

A keby sme sa zamerali na kratšie obdobie, ktoré sme schopní počas nášho života vnímať? Napríklad počas posledných 25 rokov?

Za posledných 25 rokov malo erupciu asi 60 sopiek. Sú totiž sopky, ktoré sa prejavujú pravidelne. Napríklad Grímsvötn na Islande vybuchuje približne každé tri roky. Ale potom existujú sopky, ktoré sa prebudia raz za dlhú dobu. Čím dlhšie je pokoj, tým silnejší môže byť ďalší výbuch.

Ako zistíte, kedy prebehla posledná erupc...