Rakúsko bude o 40 až 45 rokov pravdepodobne prakticky bez ľadovcov. Uviedol to podľa agentúry DPA vedec Andreas Kellerer-Pirklbauer z rakúskeho Inštitútu pre geografiu a kozmický výskum s poukazom na zistenia Rakúskeho alpského spolku (ÖAV), ktorého dobrovoľníci pozorujú a merajú ustupovanie alpských ľadovcov.
Z 93 sledovaných ľadovcov stratili medzi rokmi 2022 a 2023 na veľkosti všetky až na jeden.
"O 40 až 45 rokov bude Rakúsko prakticky bez ľadu," tvrdí Kellerer-Pirklbauer, ktorý pôsobí v ústave v Štajerskom Hradci.
Obzvlášť výrazný je ústup pri ľadovci Pasterze na úpätí najvyššej rakúskej hory Grossglockneru. Medziročne ustúpil o rekordných 203,5 metra, vyplýva z aktuálnej správy ÖAV o ľadovcoch. Ústup o 203 metrov znamená stratu 14 miliónov metrov kubických ľadu.
V priemere ustúpilo 93 ľadovcov v uplynulom pozorovacom roku o 23,9 metra, čo je tretia najvyššia hodnota za 133 rokov merania. Ešte výraznejšie ľadovce ustúpili v rokoch 2021/22 (v priemere o 28,7 metra) a 2016/17 (25,2 metra). Všetky tri najväčšie úbytky tak boli zaznamenané počas posledných siedmich rokov.
Koncu ľadovcov v Rakúsku sa podľa expertov vzhľadom na zmenu klímy už nedá zabrániť. "Systém má prílišnú zotrvačnosť," vyhlásil Gerhard Karl Lieb z meračskej služby ÖAV. Aj reštriktívne opatrenia na ochranu klímy podľa neho prišli príliš neskoro.
Proces tvorby stabilizačných zásob snehu na horných okrajoch ľadovcov trvá desaťročia. "To znamená, že už nemožno nič robiť," cituje Lieba agentúra AP.
"Možno zostanú nejaké zvyšky na tienistých miestach - možno na severovýchodnej strane glocknerského ľadovca a v niektorých oblastiach Ötztalského údolia," poznamenal Kellerer-pirklbauer.