Máme index polievania. Index umývania auta. Index smädu. Index schnutia bielizne. Tieto výrazy sa v posledných rokoch bežne objavujú ako súčasť predpovedí počasia.
Už sme si na ne tak zvykli, že nepremýšľame, čo znamenajú. Ale znejú celkom smiešne. Predtým sme si vypočuli, či bude pršať alebo svietiť slnko a koľko bude stupňov, ale teraz existuje index umývania auta.
Chceme totiž jasne počuť, či bude zbytočné míňať za umývačku, keď nám nablýskané auto hneď cestou z nej postrieka bahno z kaluže.
Prípadne či bude lepšie radšej cez poludnie nevystrkovať nos na slnko, pretože práve bude vyššie riziko, že si ho spálime – UV index bude na desiatke! To všetko je dobré vedieť nielen zo spomínaných praktických dôvodov, ale pretože je potrebné počítať s tým, že na počasie príde reč.
Mlčať alebo nemlčať
Každý deň sa to stane. Stačí nastúpiť do výťahu. Prísť na pracovisko. Čakať na úrade v rade. Doraziť na prvé rande. Stretnúť sa náhodou pohľadom so spolucestujúcim vo vlaku. Stane sa to zakaždým, keď človek nevie, či je lepšie mlčať, alebo len tak niečo tresnúť, aby nepôsobil ako mrzút.
„To je horúco.“ „To je zima.“ Áno, tieto vety sú úplne zbytočné, trápne a nič nehovoriace, nech však hodí kameňom každý, kto ich niekedy nepovedal. Jednoducho len tak. Pretože práve bolo horúco. Alebo zima.
O počasí hovoríme radi a neúnavne, hoci ide o úplne prirodzený jav, od ktorého nemôžeme čakať nič iné, než že sa z času na čas zmení. Ale ako nás vždy prekvapí, že sa zmenilo. Nás prekvapí, aj keď sa nezmenilo. No len povážte, júl – a tridsať stupňov! A večer vraj majú prísť búrky! A zajtra tiež. No chápete to?
„Počasie ovplyvňuje našu náladu, aktivity aj to, čo máme na sebe, čo budeme jesť, ako dlho budeme vonku so psíkom, koľko v ten deň vypijeme kávy. Je prirodzené, že sa o počasí rozprávame veľa a radi,“ hovorí Dagmar Honsová, meteorologička a hlásateľka správ o počasí....
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.