Štúdia podľa svojich autorov patrí medzi prvé, ktoré sa zaoberajú rýchlosťou pohybu búrok. Čím pomalšie sa búrka pohybuje, tým väčší objem vody na dané územie spadne a úmerne tomu sa zvyšuje riziko záplav, vysvetľuje denník The Guardian.
Rýchlo otepľujúca Arktída
Vedci už skôr zistili, že vyššie teploty vzduchu, spojené s klimatickými zmenami, umožňujú zadržiavanie väčšej vlhkosti v atmosfére. To môže viesť k silnejším dažďom.
Nová štúdia sa ale navyše zaoberá aj rýchlosťou pohybu búrok a pridáva tak nový faktor ovplyvňujúci extrémne výkyvy počasia.
Dôvodom pre pomalší pohyb búrok by podľa vedcov mohla byť rýchlo sa otepľujúca Arktída, čo spomaľuje prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ.
"Simulácia naznačila, že môžu prísť ešte horšie veci," uviedol vedúci štúdie Abdullah Kahraman z univerzity v Newcastli.
Najviac rastú v auguste
Moderné technológie a superpočítače podľa Kahramana umožňujú podrobnejšie klimatické simulácie s vyšším rozlíšením a tým aj presnejšie odhady vývoja búrkových systémov.
Podľa autorov štúdie počet pomaly sa pohybujúcich búrok najvýznamnejšie rastie v letných mesiacoch, najmä v auguste.
Vedcov prekvapilo, že zmena trendu sa týka celého kontinentu, vrátane chladných území na severe, kam radia okrem Škandinávie aj Britániu.
V roku 2100 bude v Európe prostredie s potenciálom sedemkrát častejších extrémnych zrážok ako dnes. Šanca na takmer sa nepohybujúce búrky bude jedenásťkrát vyššia, nad pevninou štrnásťkrát vyššia ako teraz.
"Vlády po celom svete boli príliš pomalé v znižovaní emisií skleníkových plynov a globálne otepľovanie rýchlo postupuje," uviedla profesorka Hayley Fowlerová z univerzity v Newcastli.