StoryEditor

Koniec sveta už tu bol niekoľkokrát. Aká apokalypsa čaká Zem nabudúce?

27.10.2020, 23:00
Nie raz, ale mnohokrát mal život na Zemi umierať. Pri dôkladnejšom pohľade do dejín našej planéty je vlastne zázrak, že si teraz môžete čítať tento článok.

Tento rok koncom septembra sa na Mostecku prepadlo dno rybníka. Zo starej banskej šachty do vody prenikli jedovaté látky a otrávili niekoľko ton rýb.

Lokálna tragédia je malou a nevýznamnou pripomienkou hromadných vymieraní (skoro) všetkého živého, ktoré našu planétu čas od času postihnú. Hrozí smrť v budúcnosti aj ľuďom? Pýta sa magazín Víkend DNES.

Kyslík ako jed

Pred 2,4 miliardy rokov pripomínala otrávený severočeský rybník celá naša planéta. Došlo k tzv. veľkej kyslíkovej katastrofe. Jednobunkové baktérie, ktorým dnes hovoríme sinice, vtedy vyvinuli fotosyntézu.

Tento spôsob získavania energie zo slnečného žiarenia používajú zelené rastliny, ktoré rastú na najbližšej lúke, v lese alebo na poli. Z dnešného pohľadu vlastne nuda.

Lenže vtedy bola fotosyntéza prevratnou evolučnou novinkou. Odpadovým produktom fotosyntézy je kyslík, čo bol pre tzv. anaeróbne organizmy prudký jed.

Sinice teda vlastne rozpútali celoplanetárnu "chemickú vojnu", v ktorej prevažná väčšina pôvodných obyvateľov Zeme vymrela.

Ale len vďaka dávnemu masakru dnes máme dýchateľnú atmosféru obsahujúcu 21 percent životodarného plynu. To sú paradoxy!

Podobných masových vymieraní bolo v minulosti asi dvadsať. Tie najvýznamnejšie vedci radia do tzv. Veľkej päťky (podrobnejšie v nasledujúcom boxe), príčiny naprostej väčšiny z nich zostávajú zahalené tajomstvom:

Päť veľkých vymieraní

1. Prelom ordoviku a silúru

Pred 450-440 miliónmi rokov sa planéta prudko ochladila, čo spôsobilo vymretie asi 85 percent vtedajšieho života. Skoro kompletne vymreli napríklad vtedajšie koraly. Príčina?

Špekuluje sa o tom, že morský planktón spotreboval väčšinu oxidu uhličitého v atmosfére, čím došlo k zastaveniu skleníkového efektu.

2. Neskorý devon

Globálne ochladenie pred 375-360 miliónmi rokov vymazalo asi 75 percent vtedajšieho života vrátane veľkej skupiny panciernatých rýb. Vinníkom bol snáď obrovský meteorit, po ktorom zostal v americkej Dakote kráter s priemerom 44 kilometrov.

3. Prelom permu a triasu

Pred 251 miliónmi rokov vyhynulo 95 percent morských a 75 percent pozemských organizmov. Prechodne zmizli trilobity, skoro všetci štrvor...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-10-07 13:49:02 - Feat.: - Title: Zabijak dinosaurov nezasiahol Zem sám, potvrdila nová štúdia 02 - Modified: 2024-09-28 07:15:00 - Feat.: - Title: Svet pravekých jašterov. Burianove maľby neboli iba umelecké, ale aj vedecké vyjadrenia verných rekonštrukcií 03 - Modified: 2024-09-12 22:00:00 - Feat.: - Title: Pomery na Marse poznáme lepšie ako tie v hlbinách oceánov. Môže sa nám to vypomstiť, tvrdí geológ 04 - Modified: 2024-09-03 14:00:45 - Feat.: - Title: Boj proti epidémii opičích kiahní: Európska únia poskytla odborníkov a pomoc Afrike 05 - Modified: 2024-08-29 08:00:00 - Feat.: - Title: Ako by vyzeral svet, keby dinosaury nevyhynuli? Zrejme by stále pobehovali po Zemi, no má to jeden háčik
menuLevel = 2, menuRoute = science/klima-a-fyzika, menuAlias = klima-a-fyzika, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
10. október 2024 15:44