Architektúra nie je len praktické staviteľstvo. Je do istej miery vyznaním umeleckej myšlienky, názoru svojho tvorcu. A preto tiež podlieha najrôznejším trendom a módnym vlnám, mení sa.
Jedným z takýchto výrazných smerov súčasnosti je snaha priblížiť stavby prírode. Vytvoriť akúsi symbiózu, prienik medzi životným prostredím človekom nezasiahnutého sveta a umelo vytváraným neživým biotopom našich metropol. Žiadajú si to klienti, developeri a praje tomu aj politická situácia.
Nie vždy majú však vízie architektov o výškových budovách obrastených stromami oporu v realite. Koniec koncov, architekti a dizajnéri sú profesionáli na úplne inom poli než botanici a dendrológovia.
Stromy neznamenajú nutne čistejší vzduch
Kde začať? Možno u neradostne šedivej betónovej džungle, ktorá nás už na pohľad odpudzuje. Keby tu, aspoň v pásoch okolo ciest, boli vysadené stromy, hneď by to vyzeralo veselšie. A tiež by sa tu zlepšila čistota ovzdušia. Alebo nie? Nie.
Na kritický nedostatok v úvahe, že zeleň okolo magistrály vedúcej centrom mesta prospieva kvalite ovzdušia, tento rok prvýkrát upozornili odborníci z ústavu Inari v Helsinkách a fínski meteorológovia.
Ich otázka bola prostá: ako správne by mali byť usporiadané stromy a kríky okolo dopravno vyťaženej tepny, aby sa na chodníku peším dýchalo lepšie? Odpoveď prekvapí: pre čistý vzduch je najlepšie, keď...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.