Na severovýchode Grónska sa odtrhla časť ľadovca o rozlohe 113 kilometrov štvorcových, čo je rozloha porovnateľná s Banskou Bystricou. Podľa vedcov citovaných agentúrou AP je topenie ľadovcov v Grónsku dôkazom klimatických zmien a prispieva k rastu hladiny oceánov.
"Vyzerá to na postupný rozpad najväčšieho existujúceho arktického ľadovca," uviedol profesor Jason Box z Dánskej a grónskej národnej geologickej služby (Geus), ktorá stav ľadovcov pravidelne monitoruje.
Vedci a ekológovia upozorňujú, že tohtoročné a minuloročné leto bolo v Arktíde veľmi teplé. "Teploty v Arktíde stúpajú rýchlejšie ako vo zvyšku sveta. Viac tepla prúdi zo vzduchu aj z oceánu, čím sa rozpúšťa dno aj povrch ľadovca," hovorí Niels J. Korsgaard z Geus.
Na základe meraní zo satelitu dánska služba uvádza, že plocha najväčšieho grónskeho ľadovca Nioghalvfjerdsfjorden, ktorý je dlhý zhruba 80 kilometrov a široký asi 20 kilometrov, sa v posledných dvoch rokoch zmenšila o 50 kilometrov štvorcových ročne.
Bádateľka Rutth Mottramová z Dánskeho meteorologického inštitútu sa domnieva, že grónske ľadovce tento rok opäť stratia viac ľadu, než koľko dokážu akumulovať v podobe snehu.
"Keby sme videli podobné tempo topenia pred 30 rokmi, tak by sme ho nazvali extrémnym. Ale v posledných rokoch sme si na rýchle tempo topenia zvykli," povedala agentúre AP.
Topenie ľadovcov podľa vedcov prispieva k zvyšovaniu hladín svetových oceánov, ktoré ohrozujú prímorské oblasti. Podľa štúdie vydanej v auguste v odbornom časopise Nature Climate Change od roku 1992 do roku 2017 prišli Grónsko a Antarktída dohromady o 6,4 bilióna ton ľadu.
Tým sa hladina oceánov zdvihla o takmer 1,8 centimetra. Ak by topenie ľadovcov pokračovalo súčasným tempom, hladina oceánu by sa do konca storočia zvýšila o ďalších 17 centimetrov.