Keď výskumníci preskúmali klimatickú históriu našej zemegule za posledné storočia, všimli si niekoľkých zásadných období. Tie sa pohybovali od takzvanej rímskej teplej periódy, ktorá trvala od roku 250 do roku 400 nášho letopočtu a kedy naprieč Európou panovalo nezvyčajne teplé počasie, po slávnu malú dobu ľadovú, keď teploty od 14. storočia na niekoľko stoviek rokov poklesli.
Tieto obdobia bola považované za dôkaz toho, že sa svet oteplil a ochladil za posledné storočia niekoľkokrát a že otepľovanie zaznamenané od začiatku priemyselnej revolúcie je pokračovaním vzorca a nie je potrebné sa ním znepokojovať. Tri nové štúdie ukazujú, že táto argumentácia nestojí na pevnej pôde.
Vedecké tímy zrekonštruovali klimatické podmienky, ktoré sa na Zemi vyskytovali za posledných 2000 rokov. Údaje získali zo zástupných záznamov o zmenách teplôt, napríklad z letokruhov, koralov či usadenín v jazerách. Zistili, že žiadne z obdobia zmien teploty sa neprejavilo v globálnom meradle.
Výskumníci napríklad tvrdia, že malá doba ľadová vrcholila v oblasti Tichého oceánu v 15. storočí, zatiaľ čo v Európe v 17. storočí. Všeobecne podľa nich nemožno vysledovať výskyt dlhodobého vzrastu alebo prepadu teplôt v rovnakom čase na viac ako polovici zemegule. Pri takzvanej stredovekej teplej perióde, ktorá sa vyskytovala od roku 950 do roku 1250 nášho letopočtu, stúpla významne teplota na 40 percentách povrchu Zeme. Dnešné otepľovanie má oproti tomu vplyv na veľkú väčšinu sveta.
"Zistili sme, že najteplejšie obdobie za posledné dve tisícročia nastalo v priebehu 20. storočia na viac ako 98 percentách planéty," píše sa v jednej zo štúdií. "To je silným dôkazom toho, že antropogenické, teda človekom spôsobené, globálne otepľovanie nielenže nemá v kontexte posledných 2000 rokov obdobu z hľadiska absolútnych teplôt, ale aj z hľadiska rozšírenia v priestore," pokračuje štúdia.
Bádatelia vypozorovali, že v období pred modernou priemyselnou érou mali najväčší vplyv na klímu sopky. Nenašli žiadny náznak toho, že by vplyv na priemernú globálnu teplotu mali výkyvy v slnečnom žiarení.
Súčasné obdobie podľa tvrdenia autorov štúdií významne presahuje prirodzenú nestálosť. "Z pomocných dát a tiež z našej rekonštrukcie (klimatických podmienok) možno vyčítať, že miera otepľovania v nedávnej minulosti jednoznačne presahuje prirodzenú mieru otepľovanie, ktorú sme prepočítali. Je to ďalší spôsob, ktorým možno pozerať na výnimočný charakter súčasného otepľovania," povedal Raphael Neukom z univerzity v Berne.
Hoci si vedci nedali za cieľ určiť, či majú na súčasnú klímu zásadný vplyv ľudia, ich výsledky jasne naznačujú, že tomu tak je. "Nesnažili sme sa zistiť, čo nedávne oteplenie spôsobuje. To bolo predmetom mnohých štúdií v minulosti a fakty zakaždým ukazujú, že za tým stoja antropogenické príčiny," pokračoval Neukom. "Priamo to v našej práci neoverujeme. Môžeme len ukázať, že prírodné príčiny podľa našich dát nestačia na to, aby spôsobili mieru otepľovania a priestorový obraz, ktorý teraz pozorujeme," dodal.
Ostatní vedci sú kvalitou nových štúdií ohromení. "Vykonali to (štúdiu) po celom svete s viac ako 700 záznamami za obdobie 2000 rokov. Majú koraly a jazerá a tiež pomocné dáta," povedala profesorka Daniela Schmidtová z univerzity v Bristole, ktorá sa na výskume nepodieľala. "A boli tiež veľmi opatrní pri hodnotení dát aj posudzovania ich skreslenia, ktoré nevyhnutne obsahujú. Kvalita týchto dát a ich pokrytie je tu skutočne najväčším pokrokom. Je to úžasné," dodala.
Podľa mnohých expertov práca vyvracia rad tvrdení, ktoré urobili klimatickí skeptici v posledných desaťročiach. "Táto štúdia by mala konečne zabrániť popieračom klimatické zmeny, aby tvrdili, že nedávno pozorované súvislé globálne otepľovanie je súčasťou prirodzeného prírodného cyklu," vyhlásil profesor Mark Maslim z University College London, ktorý sa na štúdii taktiež nepodieľal. "Práca ukazuje naozaj jasný rozdiel medzi regionálnou a lokalizovanou zmenou klímy v minulosti a skutočne globálnych vplyvoch antropogenického vypúšťania skleníkových plynov," povedal Maslin spravodajskému serveru BBC.
Tri štúdie vyšli v časopisoch Nature a Nature Geoscience.
