"Zhruba pre tretinu gréckeho územia existuje vysoké riziko dezertifikácie, ak budú rovnakým tempom pokračovať klimatické zmeny a budú prevažovať vzorce počasie s vysokými teplotami a nízkymi zrážkami," myslí si Christos Zerefos, ktorý je šéfom výskumného centra pre klimatológiu pri gréckej akadémii vied.
"Pôda bude ohrozená do takej miery, že stratí plodnosť a odumrie," dodal grécky klimatológ. Najviac je podľa neho ohrozený východ Peloponézskeho polostrova, východ a severovýchod Grécka, Egejské ostrovy a časť Kréty.
Nedostatok vody a nutnosť opustiť domovy
Vinu za dezertifikáciu, teda postupnú premenu krajiny na púšť, Zerefos pripisuje klimatickým zmenám, ktoré podľa neho ľudia svojou činnosťou na Zemi urýchľujú. Grécky klimatológ sa domnieva, že človek je zodpovedný za klimatické zmeny zo 30 až 35 percent. "Ak niečo neurobíme, bude ten podiel 70 až 80 percent," varoval.
Obavy má aj Christos Jannakopulos z Národného observatória v Aténach, ktorý tiež pripisuje vinu za dezertifikáciu "klimatickým zmenám a chybným ľudským zásahom".
Obaja grécki klimatológovia s odkazom na dáta OSN uviedli, že asi 1,8 miliardy ľudí na Zemi hrozí do roku 2025 nedostatok vody a asi 135 miliónov ľudí bude musieť do roku 2045 kvôli rozširovaniu púští opustiť svoje domovy.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
