Ak bodnete do jedného zo zamrznutých jazier na Aljaške či na Sibíri na správnom mieste, môžete ho zapáliť. Nejde o bežné jazerá, tieto sa nazývajú termokrasové jazerá a sú naplnené vysoko horľavým metánom, uvádza server Business Insider.
Metán nie je len veľmi horľavý, ale je to aj silný skleníkový plyn, 25-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako oxid uhličitý. Len v roku 2017 sa na Sibíri vyfotografovalo 200 nových termokrasových jazier. Odkiaľ všetky pochádzajú?
Sú to vlastne pozostatky z poslednej doby ľadovej. Približne pred 11-tisíc rokmi tieto oblasti boli zamrznutou pôdou a ľadom. Tieto zmrazené podzemné vrstvy dnes nazývame permafrost. Rastúce globálne teploty však spôsobujú, že permafrost sa prvýkrát po tisícoch rokov roztopí.
Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa permafrost na Aljaške ohrial o jeden a pol stupňa Celzia. Takmer dvakrát toľko v porovnaní s tým, o koľko sa oteplil v rokoch 1880 až 1980.
Keď sa permafrost rozmrazuje, pôda pod ním sa oslabuje, čo môže zničiť cesty, poškodiť stavebné základy a dokonca rozdeliť strom na dva. V tomto procese sa na dne jazera uvoľňujú dlhohodobo uhynuté rastliny a zvieratá. A to je začiatok skutočných problémov.
Drobné mikróby nazývané metanogény požierajú mŕtvu hmotu a produkujú metán. Celkovo sa odhaduje, že termokrasové jazerá vypustia do atmosféry ročne 3,8 teragramov metánu. Ročné emisie metánu sa tak zvýšia až o 63 percent.
A čo sa stane, keď sa všetok permafrost na Zemi rozmrazí? Výskumníci odhadujú, že do atmosféry by uvoľnil aspoň 100 teragramov metánu, čím by sa dostatočne oteplila planéta na to, aby sa hladiny mora zvýšili z troch na 10 centimetrov. Pre porovnanie hladiny mora v posledných 15 rokoch vzrástli v priemere len o 7,6 milimetrov.
Ale práve teraz sa robí málo preto, aby sa spomalila tvorba termokrasových jazier po celom svete. Ak spálite metán, ktorý bublinkuje na povrchu, môžete tým znížiť skleníkový efekt, ale len mierne.