Príjemné ochladenie môže ale pri zlom nastavení spôsobiť viac škody ako úžitku. Skutočná "choroba z klimatizácie" síce neexistuje, zdravotné problémy spojené s prehnanou snahou bojovať s horúčavami sú ale viac než reálne, píšu Lidovky.
Vlečiete sa slnkom vykúrenou betónovou džungľou mesta, odkvapkávajú z vás kvapky potu. Všadeprítomná neúprosná horúčava z vás navyše vysáva všetku energiu. Keď potom otvoríte dvere svojho klimatizovaného bytu alebo kancelárie a vkročíte dovnútra, objíme vás nesmierne príjemná masa vychladeného vzduchu.
Všetci to poznáme, taký "zážitok" dokáže dodať energiu a chvíľkovo dodá aj toľko vyhľadávané osvieženie. Telo ale práve v tej chvíli zažije teplotný šok, ktorý si pri častom opakovaní vyberie svoju daň v podobe rozmanitých zdravotných ťažkostí, ktoré vám ľahko znepríjemnia vytúženú dovolenku či letné radovánky.
Možno tomu predchádzať? Áno, ak budete mať istú mieru disciplíny a nenecháte sa klimatizáciou hýčkať teplotami o desať či pätnásť stupňov nižšími, než sú momentálne vonku. Platí to ale aj na verejnosti.
"Teplota v spoločných priestoroch hotelov a nákupných centrách je často nastavená centrálne pod 20 ° C, hoci sa všeobecne vie, že klimatizovaná teplota by mala byť maximálne o päť stupňov nižšia ako teplota vonkajšia. Preto je užitočné mať so sebou vždy ešte jednu vrstvu oblečenia," radí epidemiológ Rastislav Maďar, ktorý dodáva, že ľudia sa v zime prirodzene oblečú, keď idú von do chladnejšieho prostredia.
V lete v prípade klimatizovaných priestorov už to ale neurobia. Takže ak už musíte sedieť v klimatizovaných kanceláriách, neostýchajte si so sebou priniesť niečo, čo si môžete prehodiť cez ramená alebo odhalené nohy.
Pokiaľ si atmosféru spríjemňujete klimatizáciou doma, alebo máte možnosť ju nastaviť na pracovisku, pamätajte, že ideálna teplota v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 22 až 25 stupňov. V prípadoch, keď si domov alebo pracovisko "prechladíte", hrozí akútne ochorenie dýchacích ciest.
Takéto prostredie je pre náš imunitný systém taký nápor, že umožní bacilom zavítať do nášho organizmu. Ľahko sa potom môže stať, že si z tepla privodíte napríklad angínu. Hrozí tiež, že situáciu nezvládnu vaše hlasivky a vy dočasne prídete o hlas. Rovnako otravná môže byť aj letná nádcha, ktorú mnohí trpia v letných mesiacoch v podstate konštantne.
Trochu prekvapivo klimatizované priestory škodia aj našim očiam. Tie môžu pôsobením studeného vzduchu vysychať. "S touto poruchou sa veľmi často stretávajú ľudia pracujúci v moderných klimatizovaných budovách. Problém je najmä v tom, že v takýchto priestoroch trávia väčšinou dlhé hodiny sledovaním obrazovky počítačov. Komplikácie potom spôsobuje nielen suchý vzduch, ale najmä znížená frekvencia žmurkania. Pri zvýšenom sústredení počas čítania a práce na počítači totiž oveľa menej pohybujeme očnými viečkami. A tým dochádza k väčšiemu odparovaniu slzného filmu z povrchu otvoreného oka a k zlému zvlhčovaniu, čo môže viesť až k nepríjemným pocitom," vysvetľuje Lucie Valešová, primárka očnej kliniky DuoVize.
Používanie klimatizácie človeku neškodí, tvrdí lekár. Je však potrebné dodržať viacero podmienok:
Pred priamym fúkaním studeného vzduchu na telo by sme sa mali skôr vyvarovať a pokiaľ možno studené prúdy smerovať k zemi, nahor či aspoň do voľného priestoru. Niektoré časti totiž na nachladnutí vyložene trpí.
"Najnáchylnejšími partiami pri nadmernom pôsobení klimatizácie sú krčná chrbtica, oblasť ramien, ale aj bedrová chrbtica a krížová oblasť. Chladný vzduch by rozhodne nemal fúkať priamo na telo, inak hrozí zatuhnutie nielen šijových, ale napríklad aj tvárových svalov. Nadmerný chlad potom môže spôsobiť aj bolesť hlavy. Problémy s krčnou chrbticou môžu ďalej spôsobovať aj vystreľovanie bolestí do celých horných končatín a do hlavy," hovorí Michaela Tomanová, primárka rehabilitačného ústavu Brandýs nad Orlicí.
Pri využívaní klimatizácie je tiež ale dobré pamätať, že sa ľahko môže stať rozprašovačom na všetky možné bacily. Je preto potrebné trochu sa o ňu starať. "Ak sa filtre nečistia, stáva sa z nich živná pôda pre baktérie a plesne, ktoré následne vzduch rozfúkava do okolia. S vodou chladenou klimatizáciou je aj špecificky spojená takzvaná legionárska choroba. Tá je známa už od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Baktérie Legionella sa uvoľňujú do vzduchu a u starších chronicky chorých osôb môžu spôsobiť život ohrozujúci zápal pľúc. Problém môže nastať aj u detí, ktorých dýchacie cesty sú úzke, alebo napríklad u astmatikov," upozorňuje epidemiológ Maďar.
Sčítané podčiarknuté, všetko s mierou. Klimatizácia síce môže dobu úporných horúčav spríjemniť, ale nesmie sa to s ňou preháňať. Takže pokojne so svetrom alebo sakom vyraziť do práce a nevystavovať sa prúdom studeného vzduchu priamo. A pochopiteľne to s tým chladením nepreháňať, také teplo nám je predsa len párkrát do roka.