Pražské múzeum malo expozíciu s prapredkami ľudstva Lucy a Selam. FOTO: Anna Kristová, MAFRA
StoryEditor

Zabudnite na Lucy. Slávna pramatka ľudstva padá, na jej miesto sa derie nový praotec

08.01.2026, 11:07
  • V pražskom Národnom múzeu sa ešte nedávno slávna Lucy tešila zo statusu „pramatky ľudstva“.
  • Po návrate do etiópskej domoviny oňho zrejme prišla.
  • Zaslúžil sa o to tvor pokrstený vedeckým menom Australopithecus deyiremeda, píšu Lidovky.cz.

Ostatky ženy známej ako Lucy sú staré 3,4 milióna rokov a patria k najslávnejším fosíliám sveta. Celkom nedávno podnikli cestu z Národného etiópskeho múzea v Adis Abebe na výstavu v Národnom múzeu v Prahe, a len čo sa všetkých 47 kostí vrátilo z dvojmesačného pobytu v stovežatej matke miest do bezpečia sejfu v etiópskej metropole, otriaslo sa Lucyino základné postavenie.

Postarala sa o to štúdia medzinárodného tímu vedeného etiópskym paleoantropológom Yohannesom Hailom-Selassiom, pôsobiacim na Arizonskej štátnej univerzite v americkom Tempe.

Odtlačil ju vedecký časopis Nature a vedci v nej predstavili v novom svetle živočícha, ktorého kosti boli objavené v Etiópii už v roku 2009.

image

Australopitekovia, dávni predchodcovia ľudí, boli podľa výskumu vegetariáni

Pramatka od Beatles

Lucy je najznámejšou predstaviteľkou pravekého tvora známeho ako Australopithecus afarensis. Jej kosti objavil v roku 1974 v etiópskej lokalite Hadar americký paleoantropológ Donald Johanson a prezývku Lucy dostala podľa piesne Beatles Lucy v Sky with Diamonds, ktorú si vedci púšťali z magnetofónu večer pri oslave nálezu.

Etiópania ju pokrstili oveľa poetickejším menom Dinkineš, ktoré možno z amharčiny preložiť ako Prekrásna, proti prezývke inšpirovanej anglickými „chrobákmi“ sa však nepresadilo.

Ostatne aj pražská výstava pozývala návštevníkov na Lucy, nie na Dinkineš. Celebritu medzi fosíliami robilo z Lucy jej postavenie na evolučnom strome ľudstva.

Australopithecus afarensis žil pred 3,8 až 2,9 milióna rokov. Samice dorastali do výšky okolo metra a hmotnosti 30 kilogramov, samce s výškou až 150 centimetrov a váhou 50 kilogramov boli o poznanie väčšie.

Mozog mali títo australopitékovia podobne objemný ako šimpanzy, na rozdiel od dnešných ľudoopov však chodili bezpečne po zadných končatinách. Názornú ukážku svojej chôdze nám zanechali v sopečnom popole, ktorý sa pred 3,6 miliónmi rokov v daždi premenil na bahno.

Stopy nôh trojice australopitekov utekajúcich od soptiaceho vulkánu skameneli a v roku 1974 ich v tanzánskej lokalite Laetoli objavila expedícia vedená Mary Leakeyovou.

Štúdiom pozostatkov Lucy a laetolských stôp vedci nadobudli presvedčenie, že ľudsky tvarovaná noha a chôdza po dvoch...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
05. jún 2026 12:17