Výskumný tím českých a slovenských vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe objavil vzácny jednobunkový organizmus s unikátnou bunkovou stavbou, ktorý nazval Solarion arienae.
Podľa univerzity ide o mimoriadny úspech. Štúdiu týkajúcu sa objavu v stredu publikoval prestížny vedecký časopis Nature. Informoval o tom Michal Andrle z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Nová eukaryotická ríša
Výskumný tím viedol profesor Ivan Čepička a jeho doktorand, mladý slovenský vedec Marek Valt. Vedci v štúdii ukazujú, že objavený druh spolu s niekoľkými ďalšími málo známymi líniami prvokov tvoria novú eukaryotickú ríšu nazvanú Disparia. Podotkli, že nimi objavený Solarion si zachoval znaky, o ktorých sa predpokladalo, že dávno zanikli.
K objavu došlo podľa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v podstate náhodou. Prvok je totiž nenápadný, veľký len niekoľko mikrometrov a sotva sa pohybuje. Vedci ho našli v laboratórnej kultúre morských nálevníkov až po tom, čo v nej väčšie nálevníky uhynuli. „Až táto šťastná náhoda Solarion zviditeľnila a ukázalo sa, že jeho nečakaný objav je vedecky prelomový,“ podotkla univerzita.
Vedci so spolupracovníkmi zo Spojených štátov následne pomocou sekvenovania genómu a rozsiahlych analýz zistili, že Solarion nepatrí do žiadnej objavenej hlavnej línie eukaryotov. Takmer vôbec sa nevyskytuje v globálnych databázach environmentálnej DNA, našli ho len niekoľkokrát v sekvenčných dátach získaných zo vzoriek morského sedimentu v rôznych častiach sveta.
Evolučná línia
„Zdá sa teda, že ide o evolučnú líniu, ktorá je síce rozšírená po celom svete, ale všade je veľmi vzácna,“ zdôraznila Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej v Prahe.
Na Solarione sú podľa vedcov najzaujímavejšie jeho mitochondrie, ktoré pre bunku zaisťujú výrobu energie. Objavený prvok si podľa ich zistení uchoval gén, ktorý je vzácnym pozostatkom dávneho systému na prenos proteínov, a patrí tak medzi niekoľko málo žijúcich eukaryotických organizmov, ktoré túto pôvodnú molekulárnu výbavu stále majú.
Podľa hlavných autorov štúdie, Čepičku a Valta, objav pripomína, že o rozmanitosti mikrobiálneho života sa toho vie stále málo.
„Objav takto evolučne hlbokej línie, v podstate živej fosílie, ukazuje, že kľúčové časti príbehu eukaryotov zostávajú skryté na miestach, ktoré len zriedka skúmame. Tento organizmus nám umožňuje nazrieť do veľmi starej kapitoly evolúcie buniek, ktorú sme skôr dokázali rekonštruovať len nepriamo,“ dodali výskumníci.
Eukaryotická bunka je typ bunky, ktorá je väčšia a zložitejšia než prokaryotická bunka. Je charakteristická pre zložitejšie organizmy ako napríklad prvoky, rastliny či živočíchy.