Narodila sa v Británii. Ako malé dievča Jane zbožňovala Tarzanovú Jane, Dr. Doolittlea a malú plyšovú opičku, dar od svojho otca, ktorú pomenovala Jubilee.
Počas viac ako 300 verejných vystúpení, ktoré každoročne absolvovala po celom svete v posledných desaťročiach svojho života, Goodallová takmer vždy opisovala svoje vedecké objavy a medzinárodnú reputáciu ako šťastné spojenie svojej detskej lásky k zvieratám a Afrike so svojou zvedavou a dobrodružnou povahou.
Doktorát bez bakalárskeho titulu
Na svoje 23. narodeniny dorazila do Nairobi, hlavného mesta Kene. Čoskoro ju predstavili Louisovi Leakeymu, v tom čase prominentnému, ale ešte nie medzinárodne uznávanému archeológovi. Sedem týždňov po príchode začala pracovať ako jeho sekretárka a asistentka.
V lete ho sprevádzala do rokliny Olduvai v Tanzánii, na trojdňový výlet cez neprebádanú divočinu. Leaky často hovoril o svojom záujme umiestniť výskumníka na jazere Tanganika, aby študoval skupinu divých šimpanzov, ktoré tam žili.
Tieto diskusie viedli k dohode s Goodallovou, že sa tejto misie ujme. 14. júla 1960 v sprievode svojej matky dorazila do Gombe a o tri mesiace neskôr sledovala, ako dospelý samec šimpanza, ktorého pomenovala David Greybeard, robí niečo, čo žiadny človek od zvieraťa nikdy neočakával.
„Čupel pri červenej zemnej kôpke termitieho hniezda a keď som ho sledovala, videla som, ako opatrne zatlačil dlhé steblo trávy do diery v kôpke,“ napísala. „Po chvíli ju vytiahol a niečo z jej konca vybral ústami. Bolo zrejmé, že v skutočnosti používa steblo trávy ako nástroj.“
Keďže si uvedomila jej prínos pre vedu, Univerzita v Cambridge ju v roku 1961 prijala do svojho doktorandského programu bez bakalárskeho titulu. Doktorát jej bol udelený v roku 1965.
V lete 1963 mala 29 rokov, keď časopis National Geographic publikoval jej 7 500-slovnú a 37-stranovú správu o živote primátov, ktoré pozorovala v rezervácii šimpanzov Gombe Stream v dnešnej Tanzánii. Národná geografická spoločnosť finančne podporovala jej terénne štúdie v tejto oblasti.
Článok s fotografiami od Huga van Lawicka, holandského fotografa divokej zveri, za ktorého sa neskôr vydala, tiež opisoval boj Goodalovej s prekonaním chorôb, predátorov a frustrácie, keď sa snažila dostať blízko k šimpanzom, pričom pracovala z primitívnej výskumnej stanice pozdĺž východného brehu jazera Tanganika.
Dokument aj knihy
Už len na základe vedeckých zásluh jej objavy o tom, ako divé šimpanzy vychovávali svoje mláďatá, etablovali sa ako vodcovia, socializovali sa a komunikovali, priniesli nové poznatky a pritiahli obrovskú pozornosť a rešpekt medzi výskumníkmi.
Stephen Jay Gould, evolučný biológ a historik vedy, podľa The New York Times povedal, že jej práca so šimpanzmi „predstavuje jeden z najväčších ve...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.