Medzi ochranármi má povesť „ducha karpatského lesa“. Zahliadnuť ho vo voľnej prírode je veľmi ťažké, pri mapovaní jeho života a migrácie preto pomáhajú fotopasce. Keďže každý z nich je svojou škvrnitosťou jedinečný, môžeme život štetinatouších krásavcov a krásavíc sledovať podrobne. A sú to veru fascinujúce videá.
Fúz od teplej krvi
mám pána boha v kožuchu/keď sa naťahujem/cítim na chrbte/jeho napnuté prsty // vo svalstve mojich nôh/kráča tichšie/než okrúhly mesiac/po prikrčenom nebi // neplašme konáre/vietor/nám v papuli trepoce // krídlom hlúpeho vrabca // oblizujem si fúz/od teplej krvi/s prižmúrenými očami spievam/chválospev o dobrom bohu
Báseň od Poľky Haliny Poświatowskej nesie názov Kocúr, no stačilo by vrabca zameniť za srnu či zajaca (alebo jelenicu či diviaka – ťažko tomu uveriť, no i tých dokáže pri päťkrát nižšej hmotnosti uloviť) a vznikol by nám výstižný portrét rysa ostrovida, pôvabnej a mnohými unikátnymi schopnosťami nadanej bytosti. Jediný, kto mu ten chválospev kazí, sme my, ľudia. Ale k tomu sa ešte dostaneme.
„Kým vidieť rysa je náročné, sám rys je verný svojmu menu,ostrovid‘. Za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.