A to priamo na ľudských bunkách v laboratórnych podmienkach. Chemikálie produkujúce sulfán vracajú polovici testovaných buniek životodarné funkcie, ktoré so starnutím bunka stráca.
Vedci z Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii tvrdia, že sa im podarilo zvrátiť proces starnutia v umelo vytvorených ľudských bunkách. Asociácia tvrdí, že čiastočne vyriešili iba jeden z problémov a je potrebný ďalší výskum, a varujú pred unáhlenými závermi.
Teórií starnutí je veľa. Patrí medzi ne aj oxidačné poškodenie „bunkovými pľúcami“ – mitochondriami. Tie pri bunkovom dýchaní produkujú voľné radikály, ktoré spôsobujú mutácie DNA. Nadmiera radikálov vysvetľuje aj kratší život malých hlodavcov, ktoré dýchajú rýchlo a majú intenzívny metabolizmus.
Multitasking ako rys mladosti bunky
Podľa výskumníkov treba hľadať kľúč starnutia práve v DNA. Prečo? Najmä vďaka nej naše telo funguje tak, ako má. Len čo je v bunke jej časť aktivovaná, prepíše sa v procese zvanom transkripcia na molekulárnu správu (RNA).
Táto správa obsahuje všetky informácie pre výrobu požadovaného „produktu“ (aminokyseliny a následne bielkoviny). Naše gény nie sú úzko zamerané: až 95 percent ich dokáže vytvárať viac ako jednu RNA.
Molekulárna genetička Lorna Harriesová a jej kolega, profesor experimentálnej terapie Matt Whiteman, sa zamerali na regulátory génových produktov, ktoré pri procese prepisu DNA hrajú dôležitú úlohu.
Do mitochondrií starých buniek vložili chemikálie, ktoré produkujú malé množstvo sulfánu. Najjednoduchšia zlúčenina vodíka a síry sa v našom tele nachádza bežne, avšak vo väčšej koncentrácii je toxická.
Jej prítomnosť však podľa autorov štúdie dokáže napraviť chyby v regulátoroch génových produktov, čím bunka znovu získava schopnosť naplno pracovať a prestáva byť pre organizmus príťažou.
Týmto spôsobom sa úspešne vyliečila až polovica testovaných buniek. Výskumný pracovník Zdeněk Hodný z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR je však k záverom mierne skeptický.
„Bol by som opatrný pri hodnotení tohto efektu ako zvrátenia starnutia buniek. Bunky po ošetrení sírovodíkom (sulfánom) síce neumierali, ale poškodenie DNA sa nezmenilo a sekrécia prozápalových cytokínov sa tiež nezmenila. Práve sekrécia týchto látok je faktor, o ktorom sa uvažuje, že prispieva k starnutiu organizmu,“ hodnotí štúdiu.
Fungovaním sírovodíka v bunkách je však prekvapený. O účinkoch sírovodíka na bunkový zostrihový aparát (splicing – po slovensky niekedy zostrih – je postsyntetická úprava mediátorovej RNA, ku ktorej dochádza v jadre eukaryotických organizmov.
Je to jedna z posttranskripčných úprav mRNA, pozn. red.) príliš veľa nevieme. Dá sa predpokladať, že pôsobí prostredníctvom sulfonylácie, čo je jedna z postranslačných modifikácií proteínov, ktorá môže meniť jeho funkciu.
„Jeden liek proti starnutiu, prosím“
Harriesová hodnotí svoje výsledky úspešnejšie ako v minuloročnej štúdii. Už v tej sa zamerala na regulátory zostrihu, ktoré obnovovali analógy resveratrolu, látky prirodzene sa vyskytujúcej v čokoláde alebo červenom víne.
„Predtým sme si mysleli, že choroby spojené so starobou ako rakovina, demencia či cukrovka majú svoje jedinečné príčiny. V skutočnosti môžeme ich pôvod sledovať k jednej spoločnej, na ktorú sa zameriavame,“ zdôvodňuje Harriesová pokračujúci výskum faktorov.
Podľa Hodného ide o jedno z najdôležitejších posolstiev štúdie. Leonard Hayflick v roku 1961 predpovedal, že bunková senescencia (starnutie, pozn. red.) prispieva k starnutiu organizmu.
Teraz, po dlhých päťdesiatich rokoch, sa túto hypotézu darí experimentálne potvrdiť. Odstránenie senescentných buniek z tkaniva by mohlo vyriešiť mnoho rôznorodých chorôb (hypoteticky jedným liekom).
Dalo by sa teda prísť v budúcnosti do lekárne po podobný liek proti starnutiu na tejto báze, ako naznačuje Harriesová? „Nemyslím si, že budeme používať sulfán pre účely liečby starnutia, ale uvedený článok prispieva k pochopeniu procesov, ktoré môžu k starnutiu buniek (konkrétne bunkového starnutia) viesť.“
„V podstate sa dá povedať, že takmer každý stres určitého rozsahu môže vyvolať v deliacich sa bunkách túto reakciu – zástavu bunkového cyklu. Tu sa ukazuje, že aj narušenie zostrihu mRNA môže navodiť bunkové starnutie,“ uzatvára Hodný.
Podľa neho si teda po liek proti starnutiu v budúcnosti do lekárne budeme môcť prísť, ale nie po liek na báze sírovodíka.
