V ďalšej časti seriálu o záhadách na Zemi a vo vesmíre sa pozrieme na to, čo by stalo s našou domovskou planétou, ak by Slnko náhle zmizlo a či môžu podľa vedy sliepky naozaj prežiť bez hlavy.
Tikajúca časová bomba
Aby sme pochopili osud Zeme bez Slnka, je dôležité vedieť, ako vznikli obe. Slnko vzniklo pred približne 4,6 miliardami rokov, keď sa obrovský rotujúci mrak plynu a prachu zrútil do seba a zhustil, čím vytvoril najväčší objekt v tom, čo sa neskôr stalo našou slnečnou sústavou, a v jeho jadre nakoniec dosiahol teplotu 15 miliónov stupňov Celzia.
Veľká časť zostávajúceho materiálu v okolí sa potom zhlukla a vytvorila Zem a ostatné skalnaté planéty, vrátane Merkúra, Venuše a Marsu, ako aj mesiace a asteroidy.
Od svojho vzniku je Zem silne závislá od svojej hviezdy. Gravitačná sila Slnka udržuje našu planétu na obežnej dráhe, ktorá je v ideálnej vzdialenosti od hviezdy, kde nie je príliš teplo ani príliš chladno na to, aby voda na povrchu planéty existovala v tekutom stave.
Slnko tiež poháňa fotosyntézu a vodný cyklus a poskytuje slnečné svetlo a teplo, ktoré ovplyvňujú naše podnebie. Okrem toho ultrafialové žiarenie Slnka pomáha nášmu telu vytvárať vitamín D, ktorý je potrebný pre zdravé kosti a zuby.
Keby Slnko náhle zmizlo, Zem a drvivá väčšina živých organizmov by sa ocitli v zúfalej situácii. „Spustilo by to tikajúcu časovanú bombu pre prežitie každého živého tvora na Zemi, ktorý je závislý od fotosyntézy, čo je drvivá väčšina života na povrchu planéty a celé ľudstvo,“ uviedol pre Live Science Timothy Cronin, docent atmosférickej vedy na MIT.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo by rastliny rýchlo vyhynuli
- Ako dlho by prežili oceány bez Slnka
- Prípad slávneho kohúta ukazuje skôr náhodu než skutočný zázrak.
- Čo umožnilo prežiť bez časti hlavy
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
