Rusko má v pláne vybudovať prvú jadrovú elektráreň na Mesiaci, uviedol na sociálnej sieti šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov, na ktorého príspevok upozornil portál The Moscow Times. Roskosmos sa už vlani zmienil o plánoch vybudovať jadrovú elektráreň na Mesiaci medzi rokmi 2033 a 2035.
"Nielenže zachovávame slávu predchádzajúcich úspechov, ale vytvárame aj nové dôvody na hrdosť, ako aj predpoklady na rast ekonomiky a kvality života," povedal.
Nová vesmírna základňa
Napísal Bakanov a zdôraznil, že s týmto cieľom Roskosmos plánuje vyslať na obežnú dráhu veľké množstvo družíc, aby zvýšil rýchlosť pripojenia na internet a zabezpečil jeho dostupnosť v každej kúte Ruska.
Chystá sa tiež zvýšiť presnosť navigačného systému Glonass a zdokonaľuje nosné rakety a vesmírne lode. K úlohám patrí tiež vytvoriť novú ruskú vesmírnu stanicu, ktorá by nahradila existujúcu Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, a tiež vybudovať prvú jadrovú elektráreň na Mesiaci ako základ budúcich základní na Mesiaci, a mieni pokračovať vo výskume Venuše. "Sme jediná krajina, ktorá na ňu dokázala zabezpečiť pristátie vesmírnej sondy," napísal.
Sovietsky program Venera bol prvou a jedinou misiou, kedy pristála sonda na povrchu Venuše, a to v roku 1970, pripomenuli The Moscow Times.
O možnosti vybudovať jadrovú elektráreň pri budúcej lunárnej výskumnej stanici, ktorú Čína plánuje spolu s Ruskom, hovorili v apríli podľa agentúry Reuters predstavitelia čínskej lunárnej misie.
Peking v posledných tridsiatich rokoch značne rozvinul svoje vesmírne programy a investoval do nich v prepočte miliardy eur v snahe stať sa hlavnou vesmírnou veľmocou. Do konca dekády má ambície pristáť s ľuďmi na Mesiaci, o čo opäť usilujú aj Spojené štáty.
Okrem jadrovej energie by mohla energetická sieť budúcej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice závisieť od solárnej farmy, uviedol od prezentácie v Šanghaji Pchej Čao-jü, technický šéf misie Čchang-e 8 plánovanej na rok 2028. Jej cieľom je položiť stavebné základy ILRS.
Problémy ruského priemyslu
Po vyše štyridsaťročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik.
V posledných rokoch sa o dosiahnutie mesiaca so svojimi sondami úspešne aj neúspešne pokúsilo viacero vládnych agentúr i súkromných firiem, naposledy sa to na začiatku tohto marca podarilo modulu Blue Ghost americkej spoločnosti Firefly Aerospace.
Čínsky harmonogram lunárneho dobývania sa do určitej miery zhoduje s plánmi programu Artemis amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír. Ten podľa vyjadrenia z vlaňajšieho decembra počíta s pristátím posádky na prirodzenej družici Zeme v roku 2027. Peking plánuje vyslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030.
Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v roku 1972.
Ruský vesmírny program silno postihli sankcie prijaté po agresii proti Ukrajine, ale upadať začal už oveľa skôr. Miesto Ruska vo vesmíre zaujala Čína.
Vesmírny priemysel, ktorý býval ruskou pýchou, je bez zákaziek, náhradných dielov, nových technológií a peňazí čoraz bližšie k úplnému rozkladu.
A to býval pre Rusov - okrem jadrových zbraní - základným symbolom postavenia ich štátu ako svetovej veľmoci, napísal nedávno poľský denník Rzeczpospolita. Vážne problémy ruského vesmírneho priemyslu, ktorý sa striedavým šťastím skúšal prevziať dedičstvo po bývalom Sovietskom zväze, začali dávno pred útokom na Ukrajinu.
Do Rusov sa zahryzla predovšetkým firma Elona Muska SpaceX, ktorá raketami Falcon 9 vytvorila konkurenciu ruským sojuzom. No opakovane použiteľné falcony sú schopné vyniesť náklad na obežnú dráhu oveľa lacnejšie.
Muskova vesmírna firma rekordne zvýšila počet letov a už predvlani obstarala prepravu okolo 80 percent všetkých nákladov vo svete na obežnú dráhu. Čína obstarala desať percent a zvyšok sveta spolu, teda hlavne Rusko, India či Japonsko, zvyšnú desatinu.