Kto sa cez víkend pozrel na Mesiac, videl, že je oranžový. Na povrchu Mesiaca, ktorý odráža slnečné lúče, sa samozrejme nič, čo by také zafarbenie ospravedlnilo, nedialo. Dôvod tohto úkazu je teda potrebné hľadať v našej atmosfére. Cez územie Slovenska totiž tieto dni prechádza dym z lesných požiarov v Kanade, píše Technet.cz.
Ide o názorný príklad takzvaného diaľkového transportu látok v ovzduší. Látky sa môžu atmosférou šíriť na tisíce kilometrov v závislosti od ich vlastností, meteorologických a rozptylových podmienok a ďalších faktorov. Na Slovensko sa takto môže dostať napríklad saharský piesočný prach alebo znečisťujúce látky z rôznych vzdialených zdrojov.
FOTO: Unsplash/Joshua Humpfer Nočné svietiace oblaky
Trochu dlhšie ako niekoľko dní budeme môcť na oblohe hľadať nočné svietiace oblaky. Tento úkaz má anglickú skratku NLC (NoctiLucent Clouds) a presne popisuje, čo je na ňom zaujímavé. Slnkom zdola nasvetlené oblaky sú najvýraznejšie medzi 22. hodinou a polnocou, alebo ráno medzi druhou a štvrtou hodinou medzi severozápadným a severovýchodným obzorom. Vyzerajú ako žiariace pavučinky a môžu niekedy ponúknuť skutočne majestátne divadlo.
Nezvyklý úkaz namodralých či belavých závojov sa najčastejšie objavuje na oblohe v týždňoch okolo letného slnovratu. Ten nastane už budúci týždeň. „Vzniká výraznejšie vyššie ako bežná oblačnosť, vo výške asi 85 kilometrov nad Zemou, a to v dôsledku nabaľovania ľadu na častice najmä meteorického prachu vysoko v mezosfére,“ uviedol už skôr astronóm Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave. Nočné svietiace oblaky sú tak najvyššie pozorovateľnou oblačnosťou v zemskej atmosfére.
„Pozorovanie týchto oblakov je možné aj zo Slovenska, najmä z oblastí bez svetelného znečistenia, kde sa po západe Slnka naskytne pohľad na severný horizont. Ich prchavý, no očarujúci vzhľad pripomína polárnu žiaru – ďalší z prírodných fenoménov, ktorý nám pripomína, ako blízko je hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom,“ uviedol portál iMeteo.sk.