Objekt sa k Zemi priblíži každých šesť rokov a v súčasnosti vykonáva svoje najtesnejšie priblíženie na vzdialenosť zhruba 300-tisíc kilometrov. V budúcnosti by sa planétka mohla priblížiť ešte viac a vedci udávajú pravdepodobnosť jedna ku 2700, že sa so Zemou zrazí v roku 2182.
Globálna zima
Pokiaľ sa tak stane, nebude to nič pekné, vyplýva z nového výskumu, ktorý je založený na počítačových simuláciách dopadu planétky s priemerom zhruba 500 metrov, ako je to v prípade Bennu.
Okrem okamžitej devastácie by takýto vplyv podľa odhadov do atmosféry vyvrhol 100 až 400 miliónov ton prachu, čo by na tri až štyri roky narušilo klímu, chemické zloženie atmosféry a globálnu fotosyntézu.
„Potemnenie slnka kvôli prachu by spôsobilo náhlu globálnu ‘dopadovú zimu‘, ktorá sa vyznačuje obmedzeným slnečným svitom, chladnou teplotou a zníženými zrážkami na povrchu,“ povedala postdoktorandka Lan Daiová, ktorá pôsobí v centre pre fyziku klímy na Pusanskej národnej univerzite v Južnej Kórei. Tú vytlačil tento týždeň časopis Science Advances.
Obrovský kráter
V prípade najhoršieho scenára by podľa vedcov priemerná povrchová teplota na Zemi klesla o štyri stupne Celzia, priemerných zrážok by ubudlo o 15 percent, rastlinná fotosyntéza by sa znížila o 20 až 30 percent a ozónová vrstva, ktorá Zem chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, by sa stenčila o 32 percent.
Vplyv objektu o veľkosti Bennu, čo je planétka strednej veľkosti, by vyvolal mohutnú rázovú vlnu, zemetrasenie, lesné požiare a tepelné žiarenie. Zanechal by po sebe obrovský kráter a vyvrhol obrovské množstvo skalnej sute, popísali vedci.
Veľké množstvo aerosólov a plynov by sa dostalo do horných vrstiev atmosféry, čo by malo niekoľkoročné následky na klímu a ekosystémy, uviedla Daiová spolu s Axelom Timmermannom, ktorý je expertom na fyziku klímy a riaditeľom ICCP. Nepriaznivé klimatické podmienky by podľa nich zabránili rastlinám v raste na pevnine aj v oceánoch.