Každý sa v škole učil, že Jupiter je najväčšia planéta v slnečnej sústave. To je však trochu podhodnotenie. Jupiter je zďaleka najhmotnejšie kozmické teleso v slnečnej sústave, je 2,5-krát hmotnejšie ako všetky ostatné planéty dohromady. Je takmer 318-krát hmotnejší ako Zem a potrebovali by sme 11 Zemí zoradených vedľa seba, aby to zodpovedalo priemeru Jupitera. Jeho masívna veľkosť znamená, že vyvíja obrovskú gravitačnú silu, a preto sa Jupiter často označuje ako „plynný gigant“.
Extrémne teplé jadro
Jupiter nemá pevnú zem – žiadny povrch. Nie je tu po čom kráčať a ani miesto na pristátie s vesmírnou loďou,. Ako je to možné? Koncept sveta bez povrchu je ťažké pochopiť. Napriek tomu zostáva veľa o Jupiteri záhadou, aj keď robotická sonda Juno začína deviaty rok obiehať túto podivnú planétu, uviedol portál ScienceAlert.
Choďte dole 1600 kilometrov a horúci, hustý plyn sa začne správať zvláštne. Nakoniec sa plyn premení na formu kvapalného vodíka, čím vznikne niečo, čo možno považovať za najväčší oceán v slnečnej sústave, aj keď oceán bez vody. Choďte dole ďalších asi 32-tisíc kilometrov a vodík sa stáva skôr ako tekutý kov, materiál tak exotický, že ho vedci len nedávno a s veľkými problémami dokázali reprodukovať v laboratóriu. Atómy v tomto tekutom kovovom vodíku sú stlačené tak pevne, že jeho elektróny sa môžu voľne pohybovať.
Majte na pamäti, že tieto prechody vrstiev sú postupné, nie náhle. Prechod z normálneho plynného vodíka na kvapalný vodík a potom na kovový vodík prebieha pomaly a hladko. Na žiadnom mieste nie je ostrá hranica, pevný materiál alebo povrch. Nakoniec by ste dosiahli jadro Jupitera. Toto je centrálna oblasť vnútra Jupitera a nesmie sa zamieňať s povrchom.
Vedci stále diskutujú o presnej povahe materiálu jadra. Najobľúbenejší model: Nie je pevné, ako kameň, ale skôr ako horúca, hustá a možno kovová zmes kvapaliny a pevnej látky....
Zostáva vám 85% na dočítanie.