Ako to, že máme taký vysoký verejný dlh a treba ho znížiť?
Dlh je dlhodobým problémom Slovenska. Rástol po finančnej kríze a vrcholný bol podiel 55 percent na HDP v roku 2013. Počas „dobrých rokov“ sme ho znížili len veľmi mierne, na úroveň 48 percent v roku 2019, a nepripravili sme si rezervu pre prípad, že by prišiel nejaký problém. A ten skutočne nastal v roku 2020. Štát prirodzene reagoval, výdavky boli vysoké a za dva roky stúpol podiel dlhu na 60 percent HDP. Je normálne, že štát v kríze musí do ekonomiky zasiahnuť. Dôležité je, aby výdavky spĺňali dva faktory – existovali iba vtedy, kým ich treba, a smerovali tam, kde ich treba. Zároveň, po tom, čo krízová situácia pominie, deficit verejných financií, vznikajúci ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, treba znižovať, lebo každý rok sa stáva súčasťou hrubého dlhu, ktorý takto rastie. To sa však nedialo. Popri trvalých výdavkoch z čias pandémie a energetickej krízy v raste deficitu verejných financií hrajú kľúčovú rolu lokálne faktory. Najmä mnohé výdavkové opatrenia prijaté parlamentom v predvolebnom období roku 2023. Ak dnes porovnáme deficit verejných financií s rokom 2020, Slovensko je jediná ekonomika spomedzi všetkých krajín Európskej únie, v ktorej očakávaný deficit za rok 2024 má byť dokonca vyšší než ten, ktorý sme mali počas pandemickej krízy, a jeho podiel na HDP je tesne pod šesť percent HDP. Ak by štát konsolidáciou nezakročil, takéto vysoké hodnoty by pokračovali aj v ďalších rokoch.
Bude už tento rok deficit nižší a klesne jeho podiel na HDP?
Aj po prijatom konsolidačnom balíku zostáva predpokladaný podiel deficitu na HDP na úrovni 4,7 percenta v roku 2025 s najväčšou pravdepodobnosťou medzi najvyššími v krajinách Európskej únie. Zároveň očakávame, že hrubý dlh v pomere k HDP bude naďalej rásť, hoci miernejšie než bez akýchkoľvek opatrení. Na situáciu vo verejných financiách dlhodobo upozorňujeme aj my ekonómovia, aj Európska komisia či ratingové agentúry. Upratovanie rozpočtu po náročných rokoch je jednoducho nevyhnutné. Signály nám vysielali už aj finančné trhy, keďže slovenská riziková prirážka oproti nemeckým dlhopisom dosahovala v uplynulých rokoch vysoké hodnoty, aj 130 – 140 bázických bodov.
Odrážajú vysoký dlh aj hodnotenia ratingových agentúr?
Samozrejme, spomínajú ho hodnotenia všetkých ratingových agentúr. O stav slovenských verejných financií sa zaujímajú dlhodobo a boli to veľmi časté otázky na našich stretnutiach v rokoch 2023 a 2024. Pýtali sa, či Slovensko pristúpi ku konsolidácii, aké opatrenia očakávame a či sú politicky priechodné. Agentúra Fitch už koncom roku 2023 znížila slovenský rating, ostatné vyčkali.
Považovali za dôležitú politickú priechodnosť konsolidácie?
Záujem ratingových agentúr sa počas našich diskusií zúžil na dve hlavné oblasti. Prvou bolo, či bude konsolidácia politicky priechodná a či z nej vláda získa toľko peňazí, koľko očakáva. Druhou, pomerne novou,
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 55% na dočítanie.
Zostáva vám 55% na dočítanie.