Neoplatí sa púšťať do sporov o centimetre pozemku. Odchýlky pri zameraní hraníc sú prípustné, upozorňuje Marek Dinuš, konateľ spoločnosti geodetky.sk.

Aké odchýlky pri vytýčení hraníc sú prípustné?
Neexistuje jednoznačná odpoveď. Keďže to, s akou presnosťou sa dá hranica vytýčiť, vždy závisí od viacerých parametrov.

Napríklad?
Napríklad od stavu a presnosti mapových podkladov, od veľkosti pozemku a podobne. Zjednodušene by sa dalo povedať, že povolená odchýlka sa začína pri ôsmich centimetroch.
Prečo práve pri ôsmich?
Pre získanie predstavy poviem aspoň toľko, že sú územia, kde sú mapové podklady v papierovej, nedigitalizovanej podobe. Na nich má len čiara predstavujúca hranicu, kedysi nakreslená ceruzkou či tušom, hrúbku päť milimetrov, čo je pri mierke mapy napríklad 30 centimetrov. Preto sa bez hlbších analýz nedá zodpovedať otázka, kadiaľ presne vedie hranica medzi dvoma pozemkami.

Ako sa dá vyhnúť sporným situáciám?
Ideálne tak, že pri vytyčovaní hranice je prítomný aj vlastník susednej nehnuteľnosti. Minimálne to podporí dobré vzťahy, keď sused vidí, že je prizvaný a môže sa priamo geodeta opýtať, čo ho zaujíma. Vo väčšine prípadov vysvetlenie od odborníka akceptuje. Často hovorím ľudom – či už klientom alebo, naopak, ich susedom – že je jedno, kto z vlastníkov geodeta zavolá. Ten totiž hranicu vytýči nie podľa toho, ako si to klient želá, ale podľa toho, čo mu vraví zákon, vyhlášky, mapové podklady. Drvivá väčšina ľudí to pochopí a akceptuje.

A čo tí nespokojní?
Nájdu sa aj takí. Objednávajú a platia nových a nových geodetov. Chcú od nich počuť svoju pravdu. Tvrdia, že plot tadiaľ viedol už za čias ich starého otca, že ten plot tam bol vždy. Poznajú presný priebeh hranice, lebo už ich babička im vravela, že hranica vedie od tejto čerešne po tamtú kôlňu a podobne. Keď im vytýčime hranicu inak, sme tí zlí, čo nevedia merať.

Geodet nemôže urobiť chybu?
Samoz...