Nárast počtu prípadov alergií a astmy podľa novej americkej štúdie úzko súvisí s príliš častým užívaním antibiotík. Tým sa prirodzená črevná flóra poškodí do takej miery, že imunitný systém nedokáže rozlišovať neškodné chemikálie a nebezpečné záchvaty, uviedol časopis New Scientist.
V predchádzajúcich 20 rokoch stúpol počet prípadov astmy o 160 percent. n a astmu trpí štvrtina školopovinných detí v USA a tretina detí vo Veľkej Británii. Za všeobecné príčiny tohto stavu sa považujú nesprávna výživa a príliš sterilné prostredie. Tímu vedcov pod vedením Garyho Huffnaglesa z Michiganskej univerzity v Ann Arboureovej sa na pokusoch s myšami podarilo dokázať súvislosť medzi pribúdajúcimi alergiami a užívaním antibiotík.
Huffnagle podával myšiam rôzne antibiotiká a potom ich kŕmil kvasinkou, ktorá sa vyskytuje aj na ľudskej koži. Kvasinka sa mohla bez problémov rozmnožovať v čreve myší, pretože ich črevná flóra bola masívne narušená liekmi. V priebehu ďalších dvoch týždňov dostali myši v potrave hubové výtrusy, ktoré môžu u človeka vyvolávať alergické reakcie.
Myši, ktoré predtým skonzumovali kvasinky, dosť prudko reagovali na prijaté spóry. To naznačuje, že aj ľudia môžu byť náchylnejší na alergie, ak je ich črevná flóra narušená užívaním antibiotík.
Vedci experiment zopakovali s inými myšami. Na vyvolanie reakcie tentoraz použili proteín ovalbumín, ktorý obsahujú slepačie vajcia. Búrlivá imunitná reakcia prekvapila aj samotných výskumníkov. "Ich pľúca sú roztrhané, úplne roztrhané. Som si istý, že nemôžu dýchať," povedal Huffnagle.
Vedec sa domnieva, že ľudské črevné baktérie sa zatiaľ neznámym spôsobom postarajú o tom, že imunitný systém ignoruje neškodné molekuly, ktoré sa dostanú do žalúdka. Podľa jeho názoru pokusy ukázali, že antibiotiká by sa mali brať len vtedy, keď neexistuje žiadna alternatíva. Pacienti by po liečbe mali užívať probiotické tabletky a zdravo sa stravovať, aby si obnovili črevnú flóru. TASR
StoryEditor