Nedávno rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Juraj Wagner v tlači upozorňoval, že v niektorých slovenských maturitných triedach sa na české vysoké školy hlási až 75 percent stredoškolákov. Viac Slovákov ako vlani chce študovať, napríklad, medicínu v Prahe, ale aj na vysokých školách v Zlíne, Brne či v Ostrave. České vysoké školy získavajú študentov dokonca reklamnými plagátmi a letákmi.
V Česku v súčasnosti študuje okolo 6 500 Slovákov, čo niektorí označujú za 26. slovenskú vysokú školu. V Rakúsku študuje dnes okolo 1 500 našich študentov, v Nemecku približne 1 000, vo Francúzsku, v Anglicku, Španielsku, Maďarsku, Rusku ďalšie desiatky a stovky študentov. Ďalší študujú v USA, Kanade, Taliansku ...
Motívy, prečo mladí ľudia odchádzajú za vedomosťami a vzdelaním do zahraničia, sú rôzne. Iróniou je, že pri značnej časti študujúcej mládeže v Čechách, ale aj inde, je to fakt, že na Slovensku si štúdium nemôžu dovoliť, lebo je drahšie ako v Čechách. U našich západných susedov majú nižšie študijné náklady. Dostávajú napríklad príspevok na bývanie, kým na Slovensku sa plánujú zrušiť dotácie na internáty a pripravuje sa zavedenie školného. U ďalších je zakorenený názor, že úroveň slovenských škôl je nižšia ako zahraničných. Inde hrá rolu snaha dokázať sebe aj iným, že sa dokážu presadiť, naučiť jazyk a absolvovať v ňom úspešne i štúdium. Ale možno sa stretnúť aj s tým, že majú túžbu osamostatniť sa, vyštudovať prestížnu vysokú školu vo vyspelých krajinách.
Zostávajú tam, kde študovali
To všetko by bolo v poriadku, ak by sa mladí ľudia po získaní vedomostí a prvých pracovných skúseností vracali domov, na Slovensko. Štatistiky však hovoria o tom, že až okolo 70 percent týchto študentov zostáva v krajine, kde vyštudovali. Títo vysokokvalifikovaní potenciálni špičkoví odborníci, súčasť elity národa tvoria a produkujú hrubý domáci produkt inde ako vo svojej vlasti. Nenadarmo majú aj Číňania, ktorým by nejakých 10 000 obyvateľov zdanlivo nechýbalo, predsa len príslovie: "Vzdelanie je pokladom krajiny." My sa však tvárime, akoby nás bola miliarda. Akoby nám nechýbal nikto, akoby sme boli schopní okamžite nahradiť hocikoho, kto odíde.
V čase, keď sa čím ďalej tým viac slovenských firiem a bánk dostáva do rúk zahraničného kapitálu, keď v manažmentoch mnohých spoločností prevládajú odborníci zo zahraničia, nás netrápi situácia s odchodom ďalších schopných ľudí mimo hraníc svojej vlasti.
Zo Slovenska však odchádzajú nielen študenti, ale aj hotoví odborníci - vedci, lekári, umelci, informatici, ale aj kuchári, čašníci...
Do roku 2010 sa chce stať EÚ najsilnejším ekonomickým zoskupením sveta. To znamená nevyhnutnosť investícií do inovácií i nových technológií, ale aj vedy, výskumu a predovšetkým do vzdelania. Táto úloha platí aj pre Slovensko. Lebo ani v rámci EÚ sa nemôžeme spoliehať na pozíciu chudobného príbuzného. Bolo by nedôstojné, aby nás niekto permanentne dotoval, finančne podporoval. Treba si jasne povedať, či budeme montážnou dielňou EÚ, alebo sa prepracujeme kvalitami k vyhľadávaným partnerom. Pravda, ak chceme byť partnermi európskym krajinám, nemožno to dosiahnuť bez adekvátneho odborného, ľudského potenciálu. Úspešná krajina, úspešný štát potrebuje vlastných aktívnych a úspešných ľudí. Tí k nám neprídu zo zahraničia, aspoň nie takí, ktorým bude záležať na prosperite celého štátu, na vzájomnej solidarite a pomoci slabším.
Čísla naznačujú, že úroveň produktivity na Slovensku dosahuje len jednu desatinu úrovne produktivity dosahovanej v najvyspelejších krajinách EÚ. Z tohto dôvodu je potrebné urýchlene zvýšiť produktivitu slovenskej ekonomiky, aby dosiahla väčšiu konkurencieschopnosť pri vstupe do EÚ. Príčina nízkej výkonnosti a produktivity spočíva nielen v nízkom technickom vybavení, ale aj v neefektívnej organizácii práce a pracovísk, v neefektívnom využití zdrojov, ale najmä v nízkej úrovni skvalitňovania vlastných ľudských zdrojov na Slovensku, ako aj v chýbajúcom zapojení sa najlepších slovenských odborníkov do týchto procesov, v ich slabej príprave a motivácii podieľať sa na týchto procesoch
Boj o odborníkov
Zahraničie veľmi agresívne bojuje o špičkových odborníkov. Nielen tým, že potenciálnym záujemcom o štúdium bez ohľadu na to, či sú domáci alebo zo zahraničia ponúka výhodné podmienky na štúdium, keď treba tak i materiálnu a finančnú pomoc. Na druhej strane verejne vyhlasuje záujem zamestnať hotových odborníkov v tých profesiách, ktoré to akútne potrebujú. Má prepočítané, koľko odborníkov môže jeho ekonomika absorbovať. Vyhlasuje programy na prílev nových odborníkov. Cez takzvané zelené karty Nemci hľadajú 10 000 expertov najmä na informatiku, podobne reaguje Kanada, USA, Anglicko, Francúzsko... A pritom Rusko, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko prichádzajú o najlepší ľudský potenciál.
Pred nejakým časom robili americkí experti štúdiu, v rámci ktorej sa pokúšali odhadnúť, aký bol peniazmi vyjadriteľný prínos niektorých významných ľudí pre svoje štáty či ľudstvo.
Pri ruskom fyzikovi akademikovi Landauovi odhadli jeho mozgový potenciál na 20 miliárd dolárov. Pravda, nie každý môže byť Landauom, ale šancu majú. Vo výkonných predpokladoch sú skutočne veľké rozdiely. Tie sú v mnohom ovplyvnené aj úrovňou a kvalitou ich vzdelania.
Emigračné vlny patria k jedným z charakteristických fenoménov Slovenska tohto storočia. Keď ľudia masovo odchádzali zo svojej vlasti bolo zrejmé, že v spoločnosti nebolo niečo v poriadku. Maďarizácia, zlé sociálne pomery, zásadné politické zmeny, zhoršenie životných podmienok niektorých skupín obyvateľov, nedostatok finančných zdrojov na niektorú spoločenskú oblasť.
Koľkí odídu?
O odchode zo Slovenska, ako jednej z možných životných stratégií, uvažuje v poslednom období až 13 percent obyvateľov. O opustení krajiny uvažuje o niečo viac mužov ako žien. Potenciálna emigrácia sa týka predovšetkým ľudí vykonávajúcich duševnú prácu s rôznym stupňom náročnosti (výkonní odborní pracovníci, tvoriví pracovníci, študenti). O odchode uvažujú aj podnikatelia a živnostníci a tretiu skupinu tvoria ekonomicky neaktívni ľudia, teda nezamestnaní. V prípade študentov o emigrácii uvažuje každý tretí až štvrtý študent. Najčastejším motívom je lepšia životná, resp. materiálna úroveň, pre vysokokvalifikovaného odborníka to môže byť aj kariéra, uplatnenie sa či sebarealizácia v práci.
Slovensko je s vyše päť miliónmi obyvateľov silne závislé od množstva zamestnaných ľudí tvoriacich hrubý domáci produkt, a taktiež od ich vzdelanostnej úrovne. Je známe pravidlo, že iba tá ekonomika môže byť úspešná, ktorá má dostatok podnikateľov, silnú a vzdelanú pracovnú silu a kde má obchod zelenú. Dôležitá je prirodzená produktivita a tvorivosť i prispôsobivosť pracovnej sily.
Ak chce Slovensko ekonomicky v najbližších rokoch prosperovať, nemôže si dovoliť prichádzať ani o jedného svojho obyvateľa v predproduktívnom či produktívnom veku. Chce to okrem iného silnejšiu finančnú podporu školstva, lepšie podmienky na štúdium študentov, vyššiu kvalitu škôl podmienenú kvalitnejšími a lepšie zaplatenými učiteľmi.