05.10.2004, 00:00
Reklamné predmety zo zahraničia a režim DPH, Poistenie zo zahraničia a režim DPH.

Reklamné predmety zo zahraničia a režim DPH
Materská spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie nám centrálne zabezpečuje reklamné predmety. Tieto sú v jednotkovej cene do 500 Sk aj nad 500 Sk označené obchodným menom alebo ochrannou známkou (nie vždy). Pri reklamných predmetoch nad 500 Sk nadobudnutých z krajín EÚ je potrebné vypočítať a odviesť daň? Platí tam režim samozdanenia -- daň sa vypočíta a odvedie, ale zároveň sa uplatní aj právo na odpočítanie dane? Pri poskytnutí reklamných predmetov nad 500 Sk našim obchodným partnerom sa znovu odvedie daň?
-- Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je predmetom dane, okrem iného, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Ďalšie podmienky, kedy je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom dane, ustanovuje § 11 zákona o DPH. Za dodanie tovaru za protihodnotu sa nepovažuje -- bezodplatné dodanie obchodných vzoriek na reklamu tovarov, bezodplatné dodanie reklamných predmetov, ak ich hodnota nepresiahne 500 Sk (bez DPH) za jeden predmet a ak sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa a dodanie vzoriek na kontrolné účely (§ 8 ods. 3). Z uvedenej definície odvodzujeme, že všetko, čo sa vymedzeniu tejto definície vymyká - už je dodaním tovaru za protihodnotu, teda aj reklamné predmety v jednotkovej cene rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej 500 Sk, príp. reklamné predmety neoznačené zákonom požadovaným spôsobom.
Daňový režim pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, teda aj reklamných predmetov v jednotkovej cene rovnajúcej sa lebo prevyšujúcej 500 Sk, alebo reklamných predmetov neoznačených zákonom požadovaným spôsobom, sa pracovne dá označiť ako -- samozdanenie (plus -- mínus), lebo tu vzniká povinnosť zdanenia a tiež právo na odpočítanie dane. Podotýkame, že daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane môžu, ale nemusia, vzniknúť v jednom zdaňovacom období, lebo sa riadia vlastnými pravidlami.
Podľa § 20 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, resp. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru. Pritom nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku; dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 20 ods. 2 s použitím § 19 ods. 1). Povinnosť platenia dane je ustanovená v § 69 ods. 6 zákona o DPH.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká právo na odpočítanie dane z tovaru platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Uplatniť toto právo na odpočítanie má platiteľ vtedy, keď má do dňa podania daňového priznania faktúru od zahraničného dodávateľa. Na tejto zahraničnej faktúre si tuzemský odberateľ môže doplniť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane a výšku dane v slovenských korunách (§ 74). Ak platiteľ dane do dňa podania daňového priznania nemá k dispozícii faktúru viažucu sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vzniklo v zdaňovacom období právo na odpočítanie dane, uplatní odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal faktúru (porovnaj bod 34 poučenia na vyplnenie daňového priznania DPH -- FS č. 8/2004).
Poskytnutie (dodanie) reklamných predmetov vašim obchodným partnerom je ďalším zdaniteľným obchodom -- ale opäť len takých reklamných predmetov, ktoré sa považujú za dodanie tovaru za protihodnotu -- napr. reklamné predmety v jednotkovej cene rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej 500 Sk alebo reklamné predmety neoznačené zákonom požadovaným spôsobom.
Pre úplnosť uvádzame, že pod obchodným menom treba rozumieť oficiálne označenie dotyčnej osoby tak, ako je uvedené v obchodnom registri. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov je obchodné meno právnickej osoby povinne zapisovaným údajom do obchodného registra. Problematiku ochranných známok upravuje zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška č. 117/1997 Z. z. Ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.
Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH je základom dane pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH (bezodplatne svojim obchodným partnerom) cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH je platiteľ povinný do troch dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad. Doklad musí obsahovať náležitosti primerane podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH a na účely tohto zákona sa považuje za faktúru. Ide o obdobu bývalého dokladu o použití, ktorý odporúčame adekvátne označiť, aby sa odlíšil od externých faktúr, napr. faktúra -- vlastná spotreba.

Poistenie zo zahraničia a režim DPH
Sme slovenská obchodná spoločnosť. Máme dohodnuté poistenie technologického strojového zariadenia cez zahraničného sprostredkovateľa v zahraničnej poisťovni. Všetky dokumenty a platby poistného realizujeme do zahraničia. Aký má byť režim DPH, podlieha takéto poistenie zdaneniu na Slovensku?
-- Režim DPH upravuje od 1. mája 2004 nový zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon o DPH rozlišuje len dva druhy zdaniteľných obchodov -- tovar a služby, pričom poskytnutie poistenia je službou. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH je predmetom dane, okrem iného, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Pre správne posúdenie daňového režimu poisťovacích služieb je preto vopred potrebné ustáliť, kde je miesto dodania služby podľa definícii ustanovených v § 15 a 16 zákona o DPH.
Poisťovacie služby sú medzi vybranými službami taxatívne vymenovanými v ustanovení § 15 ods. 8 zákona o DPH. Miestom dodania týchto vybraných služieb je zjednodušene povedané -- sídlo kupujúceho, teda Slovenská republika. Samotná definícia v § 15 ods. 7 zákona o DPH je zložitejšia -- miestom dodania služieb uvedených v § 15 ods. 8 zákona o DPH, ak sú tieto služby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby, alebo zákazníkovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú; ak táto osoba nemá takéto miesto, je miestom dodania služby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Na služby s miestom dodania v tuzemsku sa použije slovenský zákon o DPH. Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 8 zákona o DPH, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu; ide o tzv. samozdanenie, ktoré sa vykáže v daňovom priznaní na riadku 10 (základ dane) a na riadku 11 (daň). Podľa § 74 zákona o DPH si môže tuzemská osoba vo faktúre za služby od zahraničného dodávateľa doplniť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane, prípadne oslobodenie od dane, a výšku dane v slovenských korunách.
Podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH má platiteľ dane aj právo na odpočítanie dane ním uplatnenej zo služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH; v daňovom priznaní sa odpočítanie dane uplatní na riadku 16. Pre odpočítanie dane musia byť splnené podmienky podľa § 51 zákona o DPH (mať faktúru od zahraničného dodávateľa). Možno teda zhrnúť, že pri vybraných službách podľa § 15 ods. 8 zákona o DPH je v konečnom dôsledku režim DPH daňovo neutrálny -- lebo je tu povinnosť zdanenia (§ 69 ods. 3) a tiež právo na odpočítanie dane (§ 49 až 51); uvedené platí, ak poistenie nie je oslobodené od dane.
Pretože ide o poistenie, treba ďalej testovať ustanovenie § 37 zákona o DPH, lebo poisťovacie služby sú za určitých okolností oslobodené od dane. Podľa § 37 zákona o DPH je oslobodená od dane poisťovacia a zaisťovacia činnosť podľa osobitného zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vrátane súvisiacich služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi.
Z uvedeného znenia zákona o DPH odvodzujeme, že oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane súvisiacich služieb -- len ak je vykonávaná osobami s oprávnením podľa osobitného zákona o poisťovníctve. Ak ide o oslobodené poisťovacie služby podľa § 37 zákona o DPH, potom sa opísaný režim samozdanenia neuplatní, a nakúpené poisťovacie služby zo zahraničia sa v daňovom priznaní vôbec nevykazujú. Z uvedeného vyplýva, že pre správne priradenie daňového režimu DPH je potrebné analyzovať predmetné poistenie, a to podrobným posúdením zmluvných podkladov a zákona o poisťovníctve.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
05. jún 2026 05:25