Japonská centrálna banka (BoJ) včera dodala do ekonomiky viac ako bilión japonských jenov. Potvrdila tak svoje predchádzajúce vyhlásenia, že poskytne mimoriadnu pomoc finančným trhom. Guvernér Bank of Japan sa včera zaviazal na zabezpečenie stability na finančných trhoch v súvislosti s útokom na Irak.
"BoJ monitoruje situáciu okolo Iraku, ekonomické a finančné zmeny, a je pripravená vyvinúť maximálne úsilie zahŕňajúce dodatočné zvýšenie likvidity v snahe zabezpečiť stabilitu na finančných trhoch," povedal guvernér krátko po začatí bombového útoku USA na Irak a dodal, že bola vytvorená špeciálna komisia na monitorovanie situácie, ktorú bude viesť on sám. Niekoľko minút po jeho vystúpení ponúkla BoJ predaj japonských vládnych dlhopisov v hodnote jedného bilióna jenov. Zvýšil sa aj súčasný stav depozitných vkladov finančných inštitúcií na takmer 24 biliónov jenov, čo je vyššie ako stanovený cieľ v objeme 15 až 20 biliónov jenov. Banka uviedla, že kúpi vládne cenné papiere prostredníctvom repo obchodov a následne ich predá finančným inštitúciám až 3. apríla. Regulátor bankového a akciového sektora, Financial Services Agency, zriadil komisiu na čele s ministrom Heizom Takenakom, aby ochránila krehký finančný sektor. Vojna zasiahla japonské firmy dva týždne pred koncom účtovného roka, ktorý pripadá na 31. marca. Japonsko však trápi aj deflácia a problémy so zlými úvermi v bankovom systéme. Japonské banky sú sužované zlými úvermi v objeme minimálne 418 mld. USD. Niektorí analytici dokonca hovoria o dvojnásobne až trojnásobne vyšších číslach v prípade, ak by úvery boli posudzované prísnejšie. Jedným z možných riešení je aj inflačné cielenie. Podľa vysokých predstaviteľov BoJ by inflačné cielenie rastúcu defláciu nemohlo ukončiť, dokonca by mohlo spôsobiť destabilizáciu finančných trhov. Podľa Masaakiho Širakawu je navrhovaný koncept inflačného cielenia úplne odlišný od zahraničia. Zmeny, ktoré by inflačné cielenie mohlo vyvolať, by pravdepodobne znížili dôveryhodnosť japonskej ekonomiky. Stalo by sa tak v prípade, ak by japonské trhy očakávali extrémne opatrenia vládnych autorít. "V tomto prípade nastanú destabilizujúce pohyby na trhu. Jen a vládne dlhopisy si získali veľkú dôveru domácich aj zahraničných investorov a strata dôvery by znamenala veľkú prekážku v oživení japonskej ekonomiky a ukončení deflácie," vyhlásil M. Širakawa. Mnohí japonskí politici a ekonómovia považujú za nevyhnutné okamžité riešenie problému deflácie, s ktorou japonská ekonomika zápasí už viac ako tri roky. Po dvojročnom uvoľňovaní menovej politiky pristúpila japonská centrálna banka k novému nástroju menovej politiky. Stala sa ním namiesto úrokových sadzieb, ktoré sú prakticky na nule, práve výška depozitov v bankovom sektore. Hlavná jednodňová úroková sadzba pre pôžičky komerčných bánk je na úrovni 0,001 percenta. Zlé úvery trápia celý bankový systém a brzdia ekonomiku, a preto japonská vláda tlačí na banky, aby sa s problémom čo najrýchlejšie vyrovnali.