Odevný priemysel na Slovensku melie z posledného. Prežíva väčšinou len vďaka tomu, že robí vysokú kvalitu predávanú prevažne na najnáročnejších trhoch. Aj zárobky sú veľmi nízke, vlani bola priemerná mesačná mzda v tomto odvetví zhruba 490 eur.

Výnimkou spomedzi textilných a odevných podnikov je zatiaľ najväčšia slovenská textilka Makyta Púchov, ktorej sa stále darí zamestnávať okolo 500 ľudí. Prežíva vďaka kvalite svojich výrobkov a exportu na náročné trhy Európskej únie. Popri menších satelitoch je v súčasnosti najväčšou funkčnou fabrikou v tejto brandži u nás. Fabriku drží nad vodou dámska konfekcia, najmä výroba plášťov, šiat, blúzok. Zmluvy sa zvyknú dohadovať na sezónu jeseň – zima a jar – leto.

Objednávky zmrazila teplá zima

„Objednávky nie sú na pár rokov, keďže predpovedať vývoj na trhu nevie nikto. Napríklad po troch rokoch miernej zimy za sebou teraz zaznamenávame pokles predaja zimného tovaru. Všetkým ostali vyššie zásoby, a tým je aj menší tlak na výrobné objednávky,“ konštatuje bývalý šéf dnes už neexistujúcej Asociácie textilného, odevného a obuvníckeho priemyslu Marián Vidoman.

Kvituje najnovšie avízo o znižovaní cien energií vo výrobných závodoch, keďže sú v porovnaní s konkurenciou vyššie a podpisujú sa pod niekoľkoročnú alarmujúcu situáciu slovenských odevných firiem.

Školy potrebujú žiakov

V tomto priemysle si aj v rámci rozbehnutého duálneho vzdelávania nájdu uplatnenie najmä šičky a krajčíri. V týchto profesiách boli  podľa údajov spoločnosti Trexima priemerné mesačné hrubé zárobky v minulom roku 492 eur,  pohybovali sa od 392 do 550 eur. Kvalifikáciu môžu získať v učebných odboroch výroba konfekcie, krajčír – dámske odevy a krajčír – pánske odevy a študijných odborov operátori odevnej výroby.

„Tieto odbory sa v školách výrazne zredukovali a tie, ktoré ich ešte majú v sieti škôl a školských zariadení, nenapĺňajú požadovaný počet uchádzačov pre otvorenie triedy. Jednoducho o tieto odbory nie je medzi žiakmi, ale najmä medzi rodičmi, záujem. Ide totiž o odvetvie, ktoré u nás z pohľadu miezd nie je prioritné, ani lukratívne,“ hovorí tajomník odbornej sekcie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ľudovít Mičuda.

Kvalifikovaní absolventi týchto profesií, ak aj nejakí sú, často podľa neho končia v iných odvetviach s vyššími mzdami a lepšími pracovnými podmienkami. Do rozbehnutého duálneho vzdelávania sa podľa informácií zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania chce zapojiť 12 zamestnávateľov z odevného priemyslu v spolupráci so šiestimi strednými odbornými školami.

Čo je na vine

Z kritickej situácie odevárov a „textiliek“ viní Vidoman minimálnu mzdu, ktorá sa v tomto odvetví uplatňuje až v dvanástich tarifných triedach – od nekvalifikovaných povolaní až po inžinierov. Tým narastá aj cena práce, ktorú musia firmy za zamestnancov platiť.

„U našich konkurentov taký razantný postup v regulovaní odmeňovania nie je. Tu už nehovoríme o ziskovosti, ale o udržaní konkurenčnej schopnosti našich odevných firiem a o udržaní zamestnanosti veľkej armády zamestnaných žien,“ tvrdí Vidoman.

Tie majú podľa neho v spoločnosti aj iné poslanie. Napríklad na Orave manželky nielen pracujú, ale musia samy udržať chod rodiny, keďže ich manželia cestujú na týždňovky do Česka alebo inde. To je podľa Vidomana hlavný dôvod, prečo by vláda mala nastaviť prijateľné daňové a odvodové zaťaženie spoločností aj v tomto vymierajúcom priemysle.