Od roku 2014 sa zábezpeka rozšírila tak, že zasiahne širší okruh podnikateľov. Dotkne sa aj tých, ktorí sa predtým stávali platiteľmi DPH jednoducho, len na základe toho, že získali majetok, napríklad firmu. Neraz to však bolo špekulatívne. Zneužívalo sa to často?
Nadobudnutie podniku, alebo jeho časti, bol skutočne v minulosti elegantný spôsob, ako sa stať platiteľom DPH. Prečo? Zákon totiž ukladal správcovi dane povinnosť zaregistrovať osobu za platiteľa DPH, ak nadobudla podnik, už do siedmich dní od oznámenia tejto skutočnosti. Pritom možnosť uložiť jej nejakú zábezpeku zo zákona neexistovala.
Takže aj daňoví úradníci to mali jednoduchšie?
Áno. Napríklad z pohľadu Obchodného zákonníka sa podnik definoval ako samostatná organizačná zložka. Stačilo začať vykonávať nový predmet činnosti, vymedziť samostatnú organizačnú zložku a znaleckým posudkom oceniť majetok a záväzky spojené s touto podnikateľskou činnosťou. Majetok a záväzky mohli predstavovať napríklad iba pohľadávku, peňažné prostriedky, prípadne zásoby, čiže nebolo nutné deklarovať zároveň s predajom podniku aj nehnuteľný majetok.
Toto sa dosť podstatne zmenilo. V čom najviac?
Od 1. 1. 2014 platí, že správca dane preverí, či sa v rámci predaja podniku (alebo jeho časti) predáva napríklad aj nehnuteľný majetok a či nehrozí, že by sa takáto transakcia mala vyhodnotiť ako špekulatívna. Ak by ju správca dane tak vyhodnotil, odpadla by mu tým zákonná povinnosť umožniť registráciu na DPH osobe nadobúdajúcej podnik. V súčasnosti správca dane zároveň skúma, či osoba nadobúdajúca podnik nie je „riziková“ a či jej má udeliť povinné zloženie zábezpeky na daň.
Môžu tieto tvrdšie podmienky odradiť zahraničných podnikateľov, aby u nás podnikali?
Z pohľadu zahraničnej osoby sa môže povinnosť zábezpeky hodnotiť negatívne. Najmä ak ide o podnik, ktorý sa iba rozhoduje, že by u nás začal podnikať. Bol by teda vo fáze „prípravnej činnosti“.
Čo sa tým rozumie?
Napríklad môže ísť o budovanie areálu potrebného na podnikanie. Zahraničná osoba musí mať na jednej strane finančné prostriedky potrebné na investovanie a na strane druhej musí poskytnúť štátu ročnú „bezúročnú“ pôžičku. Tá sa môže vyšplhať až do 500-tisíc eur. Tu však treba doplniť, že takáto úprava zákona bola nevyhnutná, aby sa zachovali rovnaké podmienky v podnikateľskom prostredí, ktoré by neprotežovali zahraničné subjekty pred domácimi.