„Práve sme diskutovali so šéfom Nike, či sa dá kompletne zrecyklovať ich športová obuv. Je tam toho viac, majú tam gumu, textil, plast aj kožu v jednom. Ale pozrieme sa tomu na kĺb,“ spokojne sa usádza do kresla Francúz Jean-Luc Petithuguenin. Majiteľ jednej z najväčších firiem na recykláciu vo svete, Paprec, má recept na recykláciu takmer všetkého. Počet klientov počíta na desaťtisíce a odberateľov zrecyklovaného materiálu tiež. V Monaku, kde sme sa stretli, bojoval o titul Ernst & Young Svetový podnikateľ roka. V súťaži, ktorej mediálnym partnerom sú aj Hospodárske noviny.
Utopení v odpade
Paprec ročne zlikviduje päť miliónov ton rôzneho odpadu. „Odhadnúť, koľko je ho celkovo vo svete, je ťažké,“ hovorí Petithuguenin. Niekde som čítal, že len vo Francúzsku je 200 miliónov ton rôzneho odpadu. Ak pridáme organický odpad, toto číslo môže byť ešte väčšie. S nárastom a industrializáciou krajiny rastie vždy aj odpad. Platí to na celom svete,“ poznamenáva. Ako však vzápätí dodá, ak sa odpad zrecykluje, problém v jeho náraste nevidí. Veď v Európe pred vyše štyridsiatimi rokmi málokto venoval pozornosť tomu, čo bude raz s vecami, ktoré sa vyrábali a predávali, dnes už výrobcovia myslia inak.
„Renault sa napríklad púšťa do výroby elektrického automobilu. No ešte predtým, než ho pustí na trh, nám dal elektrobatériu na rozloženie. So žiadosťou, do akej miery sa dá úplne zrecyklovať,“ podotýka. Obdobne takto rozkladajú aj najnovšie krídla lietadla Airbus. „Viete, predtým boli hliníkové. No najnovší model ich už má z karbónových vlákien. Čo z toho môžete urobiť a aké stabilné to bude? To sú otázky, ktoré nás fascinujú,“ nadchne sa. Na výskum a vývoj ide štyri až päť percent z ročného obratu.
Výhoda? Milujem robotu a bankárov
Možno to znie trochu čudne, ale na otázku, aké sú jeho konkurenčné výhody, Jean-Luc Petithuguenin bez mihnutia oka vysype: „Milujem svoju prácu a bankárov.“ Hneď však hlavne svoju druhú poznámku spresňuje. „Viete, môj obrat je okolo 750 miliónov eur ročne. Ja pritom musím dať 700 miliónov eur do mojich závodov. Čo znamená skoro euro na euro investície. Jednoducho, musím byť na bankárov milý, nie?“ zasmeje sa.
Petithuguenin vytvoril Paprec v roku 1995. Predtým pôsobil v jednej z veľkých francúzskych firiem, pod sebou mal 15-tisíc ľudí a sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. „Nebolo to však ono,“ hovorí dnes. Firma popri produkcii síce aj recyklovala, no len nepatrnú časť. A nepridávala tomu veľký význam. „Recyklácia ma už vtedy zaujímala. Jednoducho som veril, že to, čo je dnes odpad, je zajtrajší materiál na výrobu nových vecí,“ hovorí. Tak spustil vlastný biznis.
Hoci počiatky boli hlavne o tom, ako presvedčiť firmy či mestá pridať sa k recyklačnému programu, postupne sa to zlomilo a dnes len na domácej scéne u nich recykluje dvadsaťtisíc firiem a dvesto obcí a miest. „Veľkým víťazstvom bolo, že sme presvedčili aj veľké banky ako Société Générale a podobne,“ dodáva.
Dnes má Paprec 3 500 zamestnancov hlavne vo Francúzsku a Švajčiarsku, kde má aj päťdesiatku závodov. Ako však podotkne, stala sa už tradícia, že medzi zamestnancami sú rôzne národnosti. „Medzi zamestnancami máme zastúpených 50 národností. Aj dve Slovenky. Vydali sa sem. Celkovo nám to pomohlo, lebo nám sprostredkúvajú zákazníkov zo Slovenska,“ dodá. Asi len tretina ich zrecyklovaného materiálu totiž zostáva vo Francúzsku, tretina sa spracúva v Európe, tretina putuje do Ázie a zvyšná desatina do Afriky či Spojených štátov. „Často reagujeme na požiadavky klienta. Napríklad z Číny nám príde požiadavka, že chcú vyrábať nejaké oblečenie a potrebujú polyester. Tam sa dá využiť recyklovaný materiál. Tak im ho vyvezieme do Číny. Tam materiál využijú, vyrobia z neho hotové výrobky a také ich už s pridanou hodnotou dovezú, povedzme, späť do Francúzska. To je globalizácia,“ spokojne sa usmeje.
Od okien po autá
Paprec dnes najviac recykluje papier. Ako hovorí aj Petithuguenin, je to aj najčastejší odpad a v podstate najrýchlejšie a najľahšie recyklovateľný. No vzápätí ukazuje na mobil ležiaci na stole. „Je z recyklovaného materiálu.“ A vymenúva ďalšie. „Viete, z čoho sú tie biele obalové rúrky na káble? Z bielych plastových fliaš na mlieko. Z toho sa dá dnes hocičo vyrobiť. Od hadíc na vysávač cez odkvapové rúry až po výplne v dverách áut. Deväťdesiat percent je z recyklovaného materiálu,“ začne vypočítavať.
Kríza a úspory ľudí majú vplyv aj na tento biznis. „Pocítili sme, samozrejme, pokles. Krátko ku koncu roku 2008 ceny tak padli dole, že sme neboli schopní predávať recyklovaný materiál. Potom o dva roky išli ceny prudko hore,“ hovorí. V takom prípade treba meniť stratégiu. „Napríklad musíte požiadať ľudí, aby vám za odpad na recykláciu, ktorý od neho odoberáte, platili. Ak sú však ceny vysoké za daný materiál po separovaní, pokojne ľuďom môžete zaplatiť za to, že vám odpad na separovanie dávajú,“ zdôvodní.
Ako však dodá, práve vďaka tomu môžu počítať s rastom, hoci menším. A možno aj vďaka tomu presvedčia ďalších, aby doň investovali. Jedným z nich je totiž aj najbohatší Francúz Bernault Arnault. Ten kúpil vo firme viac ako tretinový podiel na začiatku krízy 2008. Ako hovorí Petithuguenin, odpad je zajtrajší materiál.
