Kríza ubrala z kvality, no nie je to náš prípad

Mohol z neho byť dnes viac či menej úspešný majiteľ obchodného reťazca. Veď štartovaciu pozíciu mal dobrú. S podnikaním začínal krátko po revolúcii v 90. rokoch. Vedel už pritom, čo sa na Západe predáva a po čom by bol hlad aj na domácom trhu. No zvolil inú cestu. Videl, že na trh sa už tlačia aj silné nadnárodné výrobné a obchodné reťazce. Vtedajšia malá privatizácia však odstrihla z reality to podstatné – zostala výroba a obchody, no medzi tým diera. „Vyplnili sme ju,“ spokojne podotkne František Piškanin. Z malej rodinnej firmy Hopi tak dnes vytvoril jednu z najväčších logistických, dopravných a skladovacích spoločností v regióne V4 a Rumunska. A na muške je trh Rakúska. „Obvykle expandujeme tam, kde naši klienti. Rásť znamená mať trh, kde je žiadaný produkt, ktorý máte,“ naznačí stratégiu Ernst & Young Podnikateľ roka Česka, ktorý o svetový titul súťažil nedávno aj v Monaku.
 
Obsadzovanie regiónu
Dnes sú klientmi Hopi také firmy ako Nestlé, Nutricia, Kraft Foods, Agrofert, Tesco, Unilever, P & G a veľa ďalších. „To sú tie náhody, byť v správnom čase na správnom mieste,“ podotkne Piškanin. Aj nadnárodné reťazce si začiatkom 90. rokov uvedomovali, že so zdvihnutím hospodárskej a politickej opony sa im otvára nový trh, kam budú môcť vyvážať. „Tým, že som od roku 1992 vstúpil aj do západnej Európy a začal spolupracovať s nadnárodnými hráčmi, začal sa aj u mňa rodiť koncept,“ dodáva. Plusom bolo, že konkurenciu vtedy nemal.
Začal tak vytvárať akési malé metrá. „Hore to vyzeralo ako obchod, ale dole sa to už ukazovalo ako veľkoobchodný sklad. Odtiaľ sme začali poskytovať servis a služby,“ spomína Piškanin. Zakrátko mali vlastné cash and carry. „Získali sme obrat, a boli sme schopní postupne pričuchnúť k tomu, ako správne oslovovať trh, disponovať prostriedkami a nezadusiť sa na zásobách,“ vysvetľuje. Prvou krajinou expanzie bolo v roku 2000 Slovensko, neskôr otvorili klienti firme dvere do Maďarska, vlani už v čase silnej krízy sa s nimi zviezla do Poľska a časť z celkového počtu 3 300 zamestnancov tento rok začalo pracovať v jej dcérskej firme v Rumunsku.
 
Obete krízy
Piškanin neskrýva, že logistické a prepravné spoločnosti sú obvykle medzi prvými, ktoré cítia krízu. „Poskytujeme službu medzi koncom výrobného pásu a regálom v obchode. Sme teda aj prví na rane,“ vysvetľuje. Kríza sa podľa neho prejavila v sektore viacerými spôsobmi. Jednak tým, že sa ubralo z kvality.  „Kým predtým som si kúpil vec za 20 eur, teraz si kúpim aj desať, ale menej kvalitných vecí, s pocitom, že šetrím. To zneužíva retail,“ skonštatuje. Na druhej strane výrobcovia, ktorí nechceli znásilňovať recepty tým, že by ubrali z kvality, znížili gramáž produktov. Veľa podľa neho robí aj snaha obchodov za každú cenu si ponechať vysokú maržu, čo si nielen odnášajú ostatní vo výrobno-dodávateľskom reťazci, ale v podstate to odláka aj zákazníka. Ide nakupovať za hranice. Napokon, aj v ich sektore sú hráči, ktorí v snahe získať podiel na trhu podliezajú ceny. „Ak príliš znížite ceny, nepomôžete si. Obvykle neprežijete, no nasadíte latku, ktorá stiahne trh o hladinu nižšie,“ podotkne.
Pokles zisku tak pocítili aj oni. Na druhej strane, úspory hľadajú hlavne vo vnútorných procesoch. Situáciu majú jednoduchšiu aj tým, že podnikajú v potravinárskom sektore, ktorý v kríze až tak nepadol. No ako podotkne, kým v Poľsku je najtvrdšia konkurencia, v Maďarsku je vraj najmenej férová.
 
Rodinná firma sa nepredáva
Dnes vo firme Hopi pracujú aj jeho dvaja synovia. Hoci na trhu je veľa rodinných firiem, ktoré sú už na predaj, Piškanin sa pri tomto konštatovaní zarazí. „Prečo hovoríme, že je to rodinná firma? Lebo nesie obrovskú dávku zodpovednosti, ide do rizika, je to dlhodobý pohľad na svoje vízie, ciele. Rodinná firma sa predsa nepredáva,“ tvrdí. Samozrejme, je podľa neho rozdiel, keď dieťa dostane firmu po rodičoch, nič o nej nevie a nebuduje ju. Tomu sa však od začiatku vraj chcel vyhnúť.
 
Pán Hollandia
Skôr ako o predaji firmy tak Piškanin hovorí nielen o geografickej expanzii, ale aj o sektorovej. Lákať ho začala tiež výroba. Do portfólia Hopi už pribudla česká značka mliečnych výrobkov Hollandia. „Motivovala ma vízia rozvoja a práce s touto značkou,“ podotkne. A chce pokračovať, hoci vraj len do takej miery, akú zvládne. „Moja filozofia je – choď po zemi, makaj, aby keď sa o rok pozrieš za seba, si mal radosť, že niečo za tebou vidieť,“ dodá.