Pri práci na Slovensku a zároveň v zahraničí ľudia často nevedia, kde majú platiť dane a odvody. Aby nedošlo k duplicitnému zdaneniu ich príjmov, Slovensko využíva inštitút zamedzenia dvojitého zdanenia. To však nie je zďaleka všetko.
Tu je návod, ako postupovať, ak ste mali počas roka príjem zo závislej činnosti doma, ako aj v zahraničí.

Určenie rezidencie    

 „Pre správne zdanenie príjmov je dôležité určiť daňovú rezidenciu daňovníka, čo nie je vždy jednoduché,“ povedal pre HN ​Miloslav Jošt zo spoločnosti Accace. 
„Ak je fyzická osoba daňovým rezidentom SR, musí na Slovensku zdaňovať svoje celosvetové príjmy, teda všetky príjmy bez ohľadu na to, či pochádzajú zo Slovenska, alebo zo zdrojov v zahraničí,“ vysvetľuje Jošt. Ak daňovník nie je slovenským daňovým rezidentom, zdaňuje v SR len príjmy zo zdrojov na Slovensku. 
A kto je rezidentom SR? Podľa zákona o dani z príjmov je to fyzická osoba, ak má trvalý pobyt na Slovensku, alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

A čo ak toho istého daňovníka bude považovať za svojho rezidenta slovenský zákon o dani z príjmov, ako aj podobný zákon iného štátu? „Potom treba určiť daňovú rezidenciu na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi týmito krajinami,“ dopĺňa Jošt.
K takémuto „konfliktu rezidencií“ najčastejšie podľa neho dochádza vtedy, keď sa daňovník presťahuje do zahraničia, avšak na Slovensku si ponechá nahlásený trvalý pobyt. 

Ako a kde platí dane rezident SR

Zdania sa mu celosvetové príjmy na Slovensku bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Pri zahrnutí celosvetových príjmov do daňového priznania na Slovensku je potrebný prepočet cudzej meny na eurá. Na prepočet je možné využiť kurz Európskej centrálnej banky platný v deň, keď bol príjem prijatý, alebo niektorý z priemerných kurzov (priemerný mesačný, ročný, priemer z priemerných mesačných kurzov). 

Pri zamedzení dvojitého zdanenia sa využíva metóda vyňatia príjmov. To znamená, že zo zahraničných príjmov, ktoré boli preukázateľne zdanené, sa už na Slovensku daň neplatí. Tieto príjmy sa len zaevidujú v slovenskom daňovom priznaní, ale nezahrnú sa do základu dane. 

Ako a kde platí dane nerezident SR 

Jeho závislá činnosť sa v SR zdaňuje len vtedy, ak ju fyzicky vykonáva na územní SR. Samotné zdanenie bude závisieť ešte od konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a štátom rezidencie.

Výnimky z pravidiel

Výnimkou sú zamestnanci pracujúci na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Títo pracovníci zdaňujú príjmy v SR bez ohľadu na to, či činnosť fyzicky vykonávajú v SR, alebo nie.

Ďalšiu výnimku, kedy sa závislá činnosť naopak nebude zdaňovať v SR, a to napriek tomu že je fyzicky vykonávaná v SR, predstavuje takzvané „pravidlo 183 dní“. Ide spravidla o krátkodobé pracovné cesty na Slovensko. 
Pravidlo 183 dní obsahuje 3 kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, pričom pri ich splnení sa príjem za takúto prácu zdaní výlučne v štáte rezidencie daňovníka, ak:
1. činnosť v druhom štáte nepresiahne 183 dní v roku alebo 12-mesačnom období
2. mzdu zo závislej činnosti nevypláca slovenský zamestnávateľ
3. daný zamestnávateľ nemá v SR stálu prevádzkareň, ktorá by znášala náklady na zamestnanca.

Sociálne poistenie

Sociálne a zdravotné odvody pri práci v krajinách EÚ sa majú platiť vždy iba v jednom štáte. V ktorom, to určuje príslušné nariadenie Európskych spoločenstiev. Odvody platené v zahraničí je možné odpočítať od slovenských príjmov zo závislej činnosti, na ktoré sa vzťahujú (paragraf 5 ods. 8 Zákona o dani z príjmov).

                                                         Príklady z praxe 

   Príklad č. 1
Programátor Peter Fiala má trvalý pobyt v Bratislave a pracuje vo Viedni. Vlastní byt v Bratislave, ale má prenajatú garsónku vo Viedni. Manželka s dcérou žijú v Bratislave. Počas roka 2013 strávil 160 dní na Slovensku, 155 dní v Rakúsku a 50 dní v Nemecku.
Peter má trvalý pobyt na Slovensku, takže je rezidentom SR. Aj keď má stále byty v oboch štátoch, centrum jeho životných záujmov je na Slovensku (osobné väzby majú prednosť pred pracovnými), takže je rezidentom SR aj podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 

  Príklad č. 2
Pán Carl Müller je zamestnancom nemeckej spoločnosti. V roku 2013 ho vyslali na Slovensko na dva roky. Prišiel k nám 1. 1. 2013. Rodina sa za ním presťahovala až 1. 5. 2013. Carl vlastní byt v Nemecku, na Slovensku má prenajatý rodinný dom. U nás si nahlásil trvalý pobyt.
Keďže Carl má trvalý pobyt na Slovensku, podľa zákona o dani z príjmov je rezidentom SR. Byt, prípadne dom má v oboch štátoch a centrum životných záujmov do 30. apríla 2013 mal v Nemecku. Takže je podľa zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia do 30. apríla 2014 rezident Nemecka a od 1. mája rezidentom SR.
Svoje celosvetové príjmy teda do 30. apríla 2013 musí zdaňovať v Nemecku, od 1. mája už na Slovensku. Keďže jeho vyslanie na Slovensko nepresiahne 24 mesiacov, odvody môže naďalej platiť v Nemecku. 

   Príklad č. 3
Martin Kováč je slovenským rezidentom a zamestnancom slovenskej stavebnej spoločnosti. V roku 2013 ho vyslali na stavebný projekt do Českej republiky, kde strávil 3 mesiace. Samotný projekt trval celkovo 14 mesiacov. 
Martin pracoval pre stálu prevádzkareň, teda nie sú splnené podmienky pravidla 183 dní. Jeho príjem za prácu v Čechách sa zdaní v Českej republike, pričom ako slovenský rezident tieto príjmy zahrnie aj do slovenského daňového priznania.
Na zamedzenie dvojitého zdanenia môže využiť metódu vyňatia, ak bude vedieť preukázať, že príjmy boli v Českej republike zdanené (Accace odporúča zaobstarať si potvrdenie od českého daňového úradu o zaplatení dane). Sociálne poistenie bude platiť na Slovensku, pretože bol vyslaný na menej ako 24 mesiacov. 

Zdroj: Accace

Novinárska "uhorka"? Tú nepoznáme. Sledujte @HNPoradna a budete mať prehľad o dovolenkách, realitách, právnych či spotrebiteľských témach.

— HNporadna.sk (@HNPoradna) July 23, 2014