Ak sa súdny znalec zapísaný v oficiálnom znaleckom zozname stane verejným funkcionárom, dostane sa do „záujmovej“ dilemy. Verejne činná osoba verzus profesionál, ktorý by nemal robiť úkony pre „svoj“ úrad.

Do takejto dilemy sa dostal aj náš čitateľ kandidujúci na post starostu. Svoju situáciu porovnáva s advokátmi. „Môže byť starosta v tom istom čase súdnym znalcom zapísaným na zozname ministerstva spravodlivosti? Starosta – advokát si totiž svoju advokáciu na čas starostovania vždy pozastavuje. Ale čo znalec?“ kladie si otázku čitateľ. Zaujíma ho, či v prípade zvolenia bude počas funkcie zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Zdôrazňuje, že na nový zápis v budúcnosti budú potrebné opäť nové skúšky znalca pred komisiou, čo je, samozrejme, spojené s novými poplatkami. „Je to iné ako pri advokácii, zároveň však znalectvo nie je podnikanie,“ dodáva.
Aké sú možnosti odhadcu
Podľa právnej poradkyne Hedvigy Takáčovej znalec ako fyzická osoba má zákonom jasne definované princípy. Napríklad, musí robiť znaleckú činnosť v určenej lehote, hospodárne a nestranne. Zo znaleckých úkonov môže byť aj vylúčený – vtedy, ak možno pochybovať o jeho nezaujatosti. „Napríklad, ak by mal pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa takýto úkon týka,“ vysvetľuje poradkyňa. Zároveň zdôrazňuje, že oficiálny znalec nesmie ani bezdôvodne úkon odmietnuť. Môže to urobiť jedine vtedy, ak je vo veci zaujatý.
Čo, naopak, hovorí zákon o druhej strane – verejných funkcionároch, teda aj starostoch? „Tí sa musia – podľa zákona – vo funkcii zdržať všetkého, čo by mohlo viesť napríklad k tomu, aby využívali svoju funkciu či právomoci, prípadne získané informácie, vo svoj prospech či v prospech svojich blízkych,“ informuje právnička. Do toho spadá aj klauzula z Ústavy SR, v ktorej sa uvádza, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti nezlučiteľné s touto funkciou. V tomto duchu majú znalci aj zákonnú povinnosť odovzdávať pravidelné hlásenia, akési „raporty“ o tom, ako dodržiavajú princíp nezlučiteľnosti funkcie s výkonom iných funkcií. Tieto musí odovzdať každý verejný funkcionár do 30 dní od nástupu na miesto a počas výkonu vždy do 31. marca. Práve tieto oznámenia slúžia na to, aby v nich funkcionári napísali medziiným aj to, aké zamestnania vykonávajú popri funkcii alebo či, napríklad, nepodnikajú.
Starostovanie sa so znalectvom nebije
Po zosumarizovaní všetkých zákonných podmienok vyplynulo, že starosta znalec sa nemusí kvôli starostovaniu zriekať svojej znaleckej funkcie. Náš čitateľ tak dostal od poradkyne kladnú odpoveď. Podľa Takáčovej si však v takej situácii treba ustrážiť niektoré veci. Napríklad taký starosta by nemal vypracúvať znalecký posudok pre „svoju“ obec. „Takýto úkon by ste neobhájili,“ zdôrazňuje. S týmto je čitateľ uzrozumený: „O tom niet pochýb, že znalecká činnosť pre obec neprichádza do úvahy. V odbore, ktorý mám ja, ani nepredpokladám, že by niečo také mohlo nastať.“ Ako dodáva, aj keby nastala potreba obrátiť sa na znalca, vždy by robil výber minimálne z troch znaleckých ponúk.