Pesimisti americkej centrálnej banke vyčítajú, že zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bodov nepostačí na likvidáciu inflačného nebezpečenstva. Sú tieto výčitky oprávnené?
- Z dnešného hľadiska možno argumentovať, že americká federálna banka prichádza s daným rozhodnutím trochu neskoro. Iste, konjunktúra beží na plné obrátky, ale i ja osobne považujem malý krôčik naznačeným smerom za primeraný. Pri ňom však nezostane - tento týždeň znamená začiatok novej fázy peňažnej politiky.
Ale do roku 2000 sa sadzby zvyšovali pravidelne - čo je teda dnes nové?
- Systematické znižovanie sadzieb, aké existovalo od 90. rokov - až k ich najnižšej úrovni - je dnes už minulosťou. Až doteraz mal Fed dostatok manévrovacieho priestoru a mohol reagovať flexibilne, keď sa americké či globálne hospodárstvo dostalo do ťažkostí - napríklad počas ruskej krízy či pri hroziacom bankrote hedgeových fondov LTCM.
Čiže tento manévrovací priestor dnes už nie je k dispozícii...
- Nie, to však ešte nutne neznamená, že by úrokové sadzby vyleteli do nejakých astronomických výšok. Ale neprekvapí ma ani to, ak v najbližších 18 - 24 mesiacoch stúpnu až na šesť percent.
Potom by teda boli takmer rovnaké ako počas hospodárskeho rozmachu v 90. rokoch.
- Ale napriek tomu sa americká federálna banka nemusí správať nejako agresívne. Aj keby oddnes na každom zasadaní zvyšovala sadzby o 25 bodov, hranicu šiestich percent by dosiahla až koncom roku 2006.
Domnievate sa, že americké hospodárstvo bude rásť tak ako doteraz?
- Ak máme na mysli najbližších 12 mesiacov, tak áno. Alan Greenspan nemá predsa záujem, aby sa opakovala situácia z roku 1994, keď rýchle zvýšenie úrokových sadzieb privodilo konjunktúre značné škody. V strednodobom výhľade však už očakávania nie sú také ružové.
Z čoho máte obavy?
- Americké hospodárstvo práve stráca jednu z rozhodujúcich výhod uplynulých dvadsiatich rokov - zreteľnú redukciu štátnej regulácie. Po dlhej ére deregulácie prichádza teraz éra opätovnej regulácie, čo možno mnohí ešte nespozorovali, ale bezpochyby ňou trpí tempo rastu.
Kde sú podľa vás tieto regulačné opatrenia najcitlivejšie?
- Len vezmite do úvahy zákon Sabanesa a Oxleyho ako reakciu na viaceré bilančné škandály. Pre podniky znamená nemalé dodatočné náklady na nový kontrolný systém. K tomu sa pridávajú nové predpisy burzového dozoru, bezpečnostné opatrenia v súvislosti s bojom proti terorizmu, rastúce náklady na zdravotné poistenie. Sám osebe nie je ani jeden z týchto bodov nebezpečný, ale ak ich efekt zrátame, ako konečný výsledok nám vyjde značná záťaž. (hn/gaf)
Gail Foslerová je hlavnou ekonómkou amerického ústavu pre výskum hospodárstva Conference Board.