Prídete do práce a ustrašene sa rozhliadate, či nie je niekde nablízku šéf, s kolegami sa navzájom informujete, ako sa práve dnes nadriadený tvári; zverujete sa spolupracovníkom so svojimi obavami, ak máte ísť za šéfom čokoľvek riešiť, následne mávate veľmi nepríjemné pocity z toho, ako vás opäť pokarhal. Pripomína vám to niečo? Ak áno, pravdepodobne pracujete v spoločnosti, kde prevažuje pozičné chápanie moci, ktoré jednoznačne zdôrazňuje a preferuje mocenskú pozíciu ako takú. Hoci sa fenoménu moci prioritne venuje najmä politológia, autorská dvojica Eva Bedrnová a Ivan Nový sa vo svojej knihe Moc, vliv, autorita (Management Press, Praha 2001) na túto tému pozreli zo sociologického, psychologického a sociálno-psychologického hľadiska, s orientáciou na oblasť manažmentu.
Eva Bedrnová pôsobí ako psychologička a poradkyňa, je autorkou niekoľkých publikácií zameraných na problematiku medziľudských vzťahov a sociálnej komunikácie. Ivan Nový je vedúcim katedry psychológie a sociológie riadenia, vo svojej poradenskej činnosti sa venuje hlavne problematike sociálno-psychologických a sociologických aspektov podnikového a personálneho riadenia, vedenia ľudí, podnikovej kultúre a interkultúrnemu manažmentu, o týchto oblastiach sú aj jeho najznámejšie publikácie. Ich spoločná kniha, rozdelená na tri kapitoly, sa v prvej, skôr teoreticky zameranej časti venuje moci a jej miestu vo vývoji a fungovaní spoločnosti, princípom jej uplatňovania či prejavom deformácie a straty moci. Ústrednou časťou druhej časti o mocenských aspektoch sociálneho styku sú princípy modernej manipulácie analyzované Greenom a Elfferstsom, ktorí ich zhrnuli do 48 zákonov. Prvý z nich znie: Nesnaž sa prekonať svojho majstra, medzi ďalšie patria: Nevyzrádzaj svoje zámery, Vždy hovor menej než je treba. Celkový charakter ich súboru vystihuje zásada Tvár sa ako priateľ, správaj sa ako špión. Bedrnová s Novým dopĺňajú tento zoznam vlastnými komentármi, ktoré upozorňujú na niektoré zjednodušenia či spochybňujú ich všeobecnú platnosť. V knihe o moci a jej často až príliš pragmatickom využívaní nemôže chýbať meno Nicolu Machiavelliho. Jeho myšlienky sú zvyčajne príliš vulgarizované. V skutočnosti sa usiloval skôr o hľadanie takých foriem správania, ktoré by vládcom umožňovali sociálne prijateľným spôsobom ovládať ostatných, čím sa približuje niektorým myšlienkam moderného manažmentu, ktorý však ponúka niekoľko ďalších možností. Autori sa im venujú v tretej časti publikácie. Považujú ju za ťažisko a vyústenie predchádzajúcich kapitol, keďže sa venuje mocenským stránkam manažmentu. Hovorí o uplatňovaní moci v riadiacej pozícii. Vzhľadom na predchádzajúcu publikačnú činnosť neprekvapuje podkapitola o kultúrnej podmienenosti chápania a využívania moci (napr. v nemeckých, talianskych či japonských firmách, kde prevažuje princíp seniority). V tejto súvislosti konštatujú, že česká kultúra (platí to aj pre slovenskú) inklinuje k pozičnému chápaniu moci, kde je cieľom pracovníka dosiahnutie samotnej pozície, čo má len málo spoločného so snahou využiť ciele v prospech iných a spoločnosti.
Čítavosť a atraktívnosť knihy venovanej možno až príliš teoretickej téme zvyšuje snaha autorov prinášať mnoho praktických príkladov z praxe. Môže zaujímať nielen menšinu, ktorá riadi, ale aj väčšinu, ktorá je niekým riadená a často v dôsledku nesprávnych metód z toho viac či menej frustrovaná.
StoryEditor