Perex: Slovenská ekonomika je vysoko otvorená ekonomika tak na vstupoch, ako aj na výstupoch. Dovozná náročnosť dnes osciluje okolo 84 % a exportná výkonnosť okolo 77 %. Oba ukazovatele v dlhodobom horizonte mali tendenciu postupného rastu s tým, že bol stále predstih dovoznej náročnosti ekonomiky pred exportnou výkonnosťou.
Celý rad ďalších makroekonomických ukazovateľov charakterizujúcich vývoj ekonomiky a sociálnej sféry, ako je HDP, priemyselná produkcia, nezamestnanosť, príjmy štátneho rozpočtu, platobná bilancia štátu a iné, je do značnej miery zviazaných s vývojom zahraničného obchodu. Vysoká otvorenosť ekonomiky, spolu s úzkym vnútorným trhom a štruktúrou produkcie a služieb, robí ekonomiku nesmierne citlivou na vývoj ekonomiky vo svete (ropa a energie a suroviny, ktorých značná časť je nakupovaná za USD, kurz USD/SKK) a osobitne v krajinách, kam predovšetkým smeruje náš vývoz.
Orientácia na OECD a EÚ
V súlade so zahraničnoekonomickou a obchodnou politikou podniková sféra svoje obchodné aktivity postupne preorientovala na trhy krajín OECD a zvlášť EÚ. Vývoz do krajín OECD za posledných päť rokov neustále mierne rástol a v roku 2001 jeho podiel na celkovom vývoze predstavuje približne 91,9 %. Je to už hraničná hodnota a ďalší rast podielu v tomto smere asi nie je žiaduci. Z pohľadu dovozov je situácia podobná. Iba podiely dovozu z krajín OECD na celkovom dovoze sú nižšie a za posledných päť rokov oscilujú medzi 74 až 81 %. V podobnej, ak nie v horšej situácii, sa nachádzame, pokiaľ ide o vzťah výkonnosti ekonomiky a mieru jej otvorenosti. Pretrvávanie a hĺbka deficitnosti zahraničnoobchodných vzťahov ekonomiky SR je aj dôsledkom disproporcií medzi výkonnosťou ekonomiky, jej exportnou výkonnosťou a dovoznou náročnosťou.
Ekonomická výkonnosť
vyjadrená HDP na obyvateľa v USD je trvalo nižšia než je svetový priemer (podľa údajov UNCTAD v roku 2000 predstavovala 72,6 %). Exportná výkonnosť hospodárstva SR je však trvalo vyššia než je svetový priemer. V roku 1993 bola 150 % svetovej úrovne a v roku 2001 už viac ako 215 %. Porovnateľné údaje o dovoznej náročnosti sú ešte vyššie. Kým ekonomická výkonnosť Slovenska dosahuje tri štvrtiny ekonomickej výkonnosti svetovej ekonomiky, vývoz pripadajúci na jedného obyvateľa SR predstavuje viac ako dvojnásobok hodnoty tohto ukazovateľa za svetovú ekonomiku. Kým za svetovú ekonomiku sa v priemere vyváža okolo 20 % z hodnoty vytvoreného HDP, tak v SR za rok 2000 to predstavovalo 61,8 %, avšak pri trikrát vyššej deficitnosti zahraničnoobchodných vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že cesta k trvalému hospodárskemu rastu Slovenska je možná len cez rast výkonnosti ekonomiky. To však chce iný typ hospodárskej politiky -- namiesto reštrikčno-stabilizačnej politiku zameranú na hospodársky rast.
Veľká otvorenosť ekonomiky
Táto politika okrem väčšej konkurenčnej schopnosti na zahraničnom aj domácom trhu musí vytvárať priestor aj pre vyššie uspokojovanie a zvýšenie domáceho agregovaného dopytu, ktorý napríklad v USA a Japonsku je na úrovni 70 % a NSR na úrovni 68 % HDP. Dosiahnutie týchto parametrov v našich podmienkach je nereálne, avšak úroveň okolo 55 % by značne znížila našu zraniteľnosť z dôvodu vysokej otvorenosti ekonomiky. Z hľadiska rastu ešte markantnejšie sa vplyv zahraničnoekonomickej a zahraničnoobchodnej politiky prejavil v zahraničnom obchode s krajinami EÚ. Náš zahraničný obchod je čoraz viac orientovaný na krajiny Európy, kam v roku 2001 smerovalo už asi 95,7% vývozu a dovoz predstavoval 90,9 % nášho dovozu. Možno konštatovať, že sme sa stali integrálnou súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru. Do krajín EÚ, EZVO a CEFTA smeruje až asi 92 % nášho exportu.
Málo vyvážame na Východ
Z hľadiska zahraničného obchodu a snahy o vyváženie obchodnej bilancie je paradoxom, že do krajín východnej Európy smeruje len 3,7 % nášho exportu. Z rýdzo obchodného hľadiska táto politika má v sebe zakomponované niektoré riziká krátkodobého, no hlavne dlhodobého charakteru. V snahe po čo najrýchlejšom vytvorení podmienok pre naše prijatie do EÚ sme často pristúpili na pravidlá obchodovania EÚ bez zváženia vnútorných dosahov do ekonomiky a hlavne pripravenosť mikroekonomiky na adaptáciu na tieto pravidlá.
Trvalý obchodný deficit agrosektora
Trvalo pasívne saldo v zahraničnom obchode nám hrozí s agropotravinárskou produkciou. Nie je žiadnou tajnosťou, že náš systém dotácií poľnohospodárskych podnikov je málo účinný, nevytvára dostatočný tlak na zvyšovanie produkčnosti, skôr má charakter záchranného pásu pre topiaceho sa. Navyše výška poskytovaných dotácií je niekoľkonásobne nižšia ako je priemer v EÚ, čo vzhľadom na predpokladanú nižšiu možnosť čerpania zo zdrojov EÚ po našom vstupe zostane zachované minimálne 10 rokov. Situácia v tejto oblasti je zlá a riziková. Za rok 2001 saldo zahraničného obchodu v agropotravinárstve bolo pasívne vo výške 20,6 mld. Sk. Približne 10,6 mld. Sk predstavuje dovoz tých komodít, ktoré v našich klimatických podmienkach nie je možné dopestovať (južné ovocie, káva, sója a pod.), avšak 10 mld. Sk predstavuje dovoz produkcie, ktorú sme schopní dopestovať doma.
Priestor na Balkáne a v bývalom ZSSR
Z dlhodobého hľadiska je potrebné modifikovať našu zahraničnoekonomickú politiku a rozšíriť jej diapazón na vyvážené pôsobenie v celej Európe. Zvlášť sa treba zamerať na krajiny Balkánu, kde potreba obnovy hospodárstva otvára priestor aj pre náš export, ale tiež na Ukrajinu, Bielorusko, Kazachstan a ďalšie krajiny bývalého ZSSR a nakoniec aj samotné Rusko. Náš zahraničný obchod trpí aj na kompetenčnú nevyjasnenosť vo vnútri štátu medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom hospodárstva, pokiaľ ide o riadenie obchodne ekonomických oddelení (OBEO). Táto dvojkoľajnosť sa negatívne odráža aj na aktivitách OBEO hlavne v bezprostrednej spätnej väzbe na podnikateľskú sféru na Slovensku. Ich činnosť by mala vytvárať predpoklady hlavne pre malé a stredné podniky pri podpore slovenského exportu. Vzhľadom na všeobecný nedostatok zdrojov ako najschodnejšie riešenie uvedeného problému sa ukazuje vytvorenie združenej marketingovej organizácie, ktorá pre výkon týchto činností by združovala prostriedky podnikov a pre začiatok aj prostriedky štátu. Toto združenie by malo pracovať na komerčnom základe a okrem vyhľadávania nových možností nášho exportu, vstupovalo by aj do realizácie záverov a dohôd, ktoré sa dohodnú na medzištátnej úrovni v rámci dvojstranných, prípadne mnohostranných zmiešaných komisií a výborov. Treba zvážiť, či takého Združenie pre rozvoj zahraničného obchodu by nebolo možné zriadiť ako účelovú jednotku za účasti organizácií reprezentujúcich podnikateľskú sféru napríklad aj pri SOPK.
Obchod s Ruskom
V prípade Ruska treba brať do úvahy dva faktory. Rusko stojí pred podpisom zmluvy s EÚ o strategickom energetickom partnerstve a na tento trh ako perspektívny sa snažia prenikať aj priemyselne vyspelé štáty sveta, ďalej Čína, India a pod. Za roky 1997 -- 2001 záporné saldo nášho zahraničného obchodu s Ruskom narástlo zo 42,6 mld. Sk asi na 100 mld. Sk a bolo v každom z uvádzaných rokov vyššie ako celkové saldo obchodnej bilancie. To znamená, že v ostatných krajinách Európy a zvlášť EÚ a CEFTA sme prostredníctvom vývozu museli vytvárať zdroje, ktoré aspoň čiastočne kompenzovali dosah salda s Ruskom do celkového záporného salda zahraničnoobchodnej bilancie. Zároveň podiel nášho vývozu do Ruska na celkovom vývoze za sledované obdobie klesol z 3,7 % na 1 % (v absolútnej sume z 11 mld. Sk asi na 5,0 mld. Sk). Aj keď tento trh predstavuje približne len polovicu trhu EÚ (podľa počtu obyvateľov) a spotrebiteľsky je relatívne slabší, má veľkú potrebu na obsluhu priestoru.
Potreba novej koncepcie
Ukazuje sa reálnou potreba spracovania novej koncepcie zahraničného obchodu, ktorá okrem budúcej teritoriálnej diverzifikácie nášho zahraničného obchodu by už teraz mala hľadať odpoveď na otázku ako bude vyzerať náš zahraničný obchod po našom prípadnom členstve v EÚ a hlavne členstve v Európskej menovej únii. Je totiž možné, že ak časť terajšieho zahraničného obchodu sa stane obchodom v rámci únie, že si to vyžiada aj jeho iné inštitucionálne regulovanie. Druhý rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje výsledky zahraničného obchodu, a to v jeho aktívnej, ako aj pasívnej polohe, je zvolený typ hospodárskej a menovej politiky štátu. Od roku 1993 doteraz sme tu mali
dva typy hospodárskej a menovej politiky
Do konca roku 1998 sme mali hospodársku politiku zameranú na rast HDP cestou relatívne vysokej vnútornej verejnej spotreby s pevným menovým kurzom. Dosahovali sme vysoké tempá hospodárskeho rastu, avšak pri vysokej zadlženosti v pomere k tvorbe HDP, čo zasahovalo aj platobnú bilanciu štátu. Táto politika stabilizovala mieru nezamestnanosti približne na 11 až 12 %. Rovnako na úrovni 11 až 12 % sa zabezpečoval aj rast hrubého fixného kapitálu, pričom miera investícií v roku 1997 (podiel na HDP) dosahovala až 40 %. Táto politika viedla k prehrievaniu ekonomiky a len veľmi ťažko by sa ďalej bola dokázala v rozumných medziach držať inflácia, dostupnosť úverov a úrokových mier z nich a znehodnocovanie úspor občanov. Napriek rastu reálnych miezd zákonite by bolo došlo k vysokému znehodnoteniu úspor. Zlepšila sa infraštruktúra dopravy, avšak napriek vysokému investovaniu efektívnosť výroby a konkurenčná schopnosť produkcie rástli len veľmi pomaly. Druhý typ hospodárskej politiky forsíroval navodenie makroekonomickej stability a zmiernenie vonkajšej a vnútornej nerovnováhy. V zásade sa tak dialo obmedzením vnútorného agregovaného, teda spotrebiteľského, investičného a verejného dopytu. V princípe boli na to použité dva rozhodujúce nástroje -- narovnanie pokrivených cien cestou balíčka ekonomických opatrení (cesta zvyšovania vnútorných cien niektorých tovarov a služieb) a v menovej politike zmenou kurzu koruny z pevného na plávajúci a jeho postupnou devalváciou oproti USD asi o 30 %. Ako ukazuje tabuľka, to sa premietlo nielen do spomalenia rastu HDP, ale aj do stagnácie a v roku 2000 aj absolútneho zníženia reálnych miezd, a tým aj spotrebiteľského dopytu. Rovnako percentuálne aj absolútne sa v rokoch 1999 -- 2000 znížil rast investícií. V uvedenom období sa to pozitívne prejavilo aj na platobnej bilancii štátu a znížení pasívneho salda zahraničného obchodu.
Stabilita cez makroekonomiku
Skutočnosťou však je, že touto politikou sa znížila produkčná schopnosť ekonomiky s dosahom do rastu nezamestnanosti a tvorby zdrojov sociálnych fondov a nerovnováha ekonomiky sa len presunula do iných oblastí -- konkrétne do sociálnej. Export sa síce stal konkurencieschopnejší, ale prevažne len cestou jeho zlacnenia cez devalváciu koruny a neznamenal zásadný kvalitatívny rast produkcie. Rast HDP bol ťahaný cez export (devalvácia) a časť podnikov, v ktorých zvýšenie cien ovplyvnilo výnosovú zložku hospodárskeho výsledku. Cez tieto dve zložky rast HDP bol na 80 % zabezpečovaný rastom cien. Tento typ hospodárskej politiky zakladal stabilitu na regulácii makroekonomiky a nie na rozvoji mikroekonomiky, cestou zvyšovania jej výkonnosti, reálnej efektívnosti a rastu konkurenčnej schopnosti, a to nielen na zahraničných, ale ako ukázal vývoj salda obchodnej bilancie, už i na domácom trhu. Z analýz vyplýva, že útlm deficitnosti v rokoch 1999 až 2000 bol dosiahnutý opatreniami hospodárskej politiky, ktoré smerovali do oblasti obmedzenia spotreby, ktoré mali krátkodobú účinnosť. Túto negatívnu tendenciu možno dokumentovať aj klesajúcim pokrytím dovozu realizovaným vývozom, v súčasnosti na úrovni asi 85 %. Pokles takto chápanej efektívnosti zahraničného obchodu možno pozorovať od druhej polovice roku 2000. Čiastočne možno pokles odôvodniť zvýšeným investičným dovozom a konjunkturálnym poklesom vývozu motorových vozidiel, železooceliarskych výrobkov a rafinérskych produktov. Základným problémom dlhodobo nízkej efektívnosti zahraničného obchodu je však vysoká dovozová náročnosť priemyselnej produkcie, ktorá v podmienkach vyššieho hospodárskeho rastu vyvoláva nárast deficitu zahraničného obchodu. Je to spojené s nedostatočnou -- nekonkurenčnou ponukou domácej výroby, ktorá sa premieta do zvýšených dovozov nielen polotovarov, ale aj finálnych výrobkov.
Vysoká investičná náročnosť
Za jednu z hlavných príčin opakujúceho sa vysokého deficitu ZO a vzniku vonkajšej nerovnováhy pri zvyšovaní rastu ekonomiky SR možno považovať pretrvávajúcu vysokú investičnú náročnosť ekonomiky s nízkym multiplikatívnym efektom -- každé obnovenie rastu ekonomiky prináša zvýšenie rastu investícií a dovozu, ako i zvýšenie ich podielu na HDP. V roku 2001 sa opätovne priblížil podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP k úrovni 30 %. Podiel dovozu tovarov a služieb na HDP dosiahol v r. 2001 83,4 %, čo je najvyššia hodnota od r. 1993. Podiel dovozu na agregovanom dopyte dosiahol tak rekordných 45,5 %. Je nesporné, že zahraničný kapitál pôsobiaci na Slovensku pomáha nášmu exportu, rovnako ako výroba a následný vývoz v rámci tzv. zušľachťovacieho styku.
Trvalým zdrojom deficitnosti
zahraničného obchodu je saldo priamych dovozov a vývozov. Pri tomto druhu zahraničného obratu vstupuje dovoz do konečnej spotreby a vo vývoze sa nezušľachťuje. V roku 2001 priamy vývoz tvoril 51,8 % celkového vývozu a z obratu priamych vývozov a dovozov rezultoval deficit 195 mld. Sk. Zdrojom prebytkovosti zahraničného obchodu SR sú nepriame dovozy a vývozy. V polovici roka 2001 takýto vývoz tvoril 48,2 % celkového vývozu a aktívne saldo malo hodnotu 92 mld. Sk. Rast produkcie tohto druhu exportného priemyslu je v rozhodujúcej miere spojený s priamymi zahraničnými investíciami. Pri súčasnej štruktúre každé oslabenie zahraničného dopytu, ale aj zvýšenie výrobných kapacít sa automaticky premieta do nárastu obchodného deficitu. Tieto nadnárodné vývozno-dovozné spracovateľské operácie v konečnom dôsledku konzervujú pridanú hodnotu exportnej produkcie, ktorá začína stagnovať na úrovni 30 %. Nárast priamych zahraničných investícií v poslednom období sa pozitívne prejavil predovšetkým v tých proexportne orientovaných odvetviach priemyslu, kde rast výroby paralelne vyvoláva i nárast dovozu, ale nedostatočne využíva domáce výrobné zdroje a zapojenie malých a stredných podnikov do vývozných aktivít. Zahraničný kapitál pomáha aj z hľadiska riešenia zamestnanosti, ale tiež úrovňou poskytovaných miezd. Na druhej strane však značná časť zisku sa tvorí v zahraničí alebo do zahraničia uniká, kde sa v značnej časti aj zdaňuje.
Scestné úvahy
Úvahy o tom, že vysoké pasívne saldo zahraničnoobchodnej bilancie v roku 2001 nie je nebezpečné, lebo je kompenzované prílevom zahraničných investícií, sú scestné, respektívne zavádzajúce. Z kapitálu, ktorý v roku 2001 prišiel na Slovensko, takmer 70 % smerovalo na reštrukturalizáciu bankového sektora a len necelých 20 % do výrobnej sféry. Táto situácia v ďalších rokoch je neopakovateľná. Navyše väčšina strednodobých a dlhodobých prognóz na základe prepočtov počíta s pomerne vysokým pasívnym saldom zahraničného obchodu, ktoré aj pri raste HDP sa bude na tomto podielovo pohybovať v rozmedzí 4 až 8 %. Ak vezmeme do úvahy i to, že dlhodobo sa predpokladá prijímať deficitné štátne rozpočty, potom budúci ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska stavia rad otáznikov.