ARDAL už začala proces výberu hlavných aranžérov emisie. "Vzhľadom na to, že podmienky na trhu sa zlepšili, tak vidíme možnosť umiestniť eurobond na trhu,“ komentuje pre HN Tomáš Kapusta z odboru riadenia dlhu agentúry.
Na akú sumu sa môže táto emisia vyšplhať, či aký záujem sa o slovenské dlhopisy očakáva, zatiaľ nie je známe. "To sú otázky, na ktoré aj my hľadáme odpovede. Podľa toho, aké budú reakcie, prispôsobíme veľkosť emisie aj úrokové sadzby,“ vysvetľuje Kapusta. Emitovať sa bude za hranicami Slovenska. "Pokiaľ chceme prilákať zahraničných investorov, musíme ísť von,“ hovorí Tomáš Kapusta.
Slovensko zatiaľ emitovalo v zahraničí štyrikrát. Ročný výnos do splatnosti týchto eurobondov sa pohyboval od štyroch po 7,375 percenta. Splatnosť emisií je v troch prípadoch desať rokov, v jednom pätnásť. Prvá emisia s najvyšším výnosom bude splatená už v apríli budúceho roku.
O poslednú emisiu eurobondov z mája 2007 bol mimoriadny záujem. Dopyt zahraničných investorov o kúpu slovenského štátneho dlhu bol historicky najvyšší a dosiahol viac než štyri miliardy eur.
Slovensko si teda požičia aspoň miliardu eur. Na čo budú tieto peniaze použité, sme sa od ministerstva financií nedozvedeli. "O konkrétnom použití je zatiaľ predčasné hovoriť, v každom prípade reagujeme na zlepšené podmienky pre Slovensko na finančných trhoch,“ odpovedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Podľa agentúry SITA, ktorá oslovila viacerých slovenských analytikov, môže záujem štátu vydať emisiu vyplývať aj z nižších daňových príjmov a zhoršených podmienok na domácom trhu. Nižšie štátne príjmy znamenajú rast deficitu a vyššiu potrebu financovať dlh, čo by už domáci trh nemusel vykryť. "Z dôvodu nižších daňových výnosov a vyššieho objemu splatných dlhopisov je potreba financovania oproti minulému roku vyššia. V ďalšej časti roka môže byť pritom záujem o štátne cenné papiere menší aj vzhľadom na objem, ktorý už domáci trh doteraz absorboval,“ povedal pre agentúru SITA analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.