Čo všetko si podnikatelia zahrnú do daňových nákladov, je neraz aj otázkou odvahy a trúfalosti. Či je ešte výdavok uznateľný alebo je už za hranicou, na tom sa neraz nezhodnú ani profesionálni daňoví poradcovia či účtovníci. Tí opatrnejší neriskujú a radšej vyhodia niektoré položky z daňových nákladov, iní pokúšajú šťastie a daňovú kontrolu.
Dôležité je dodržať pravidlo, aby náklad, o ktorý si chce daňovník znížiť základ dane, súvisel s dosahovaním, so zabezpečením a s udržaním príjmu. Každý druh podnikania si vyžaduje vynakladať iné špecifické druhy nákladov. „Bežne sa v účtovníctve takmer každého podnikateľa vyskytujú náklady na telefóny, zariadenie kancelárie, kancelársku techniku, náklady súvisiace s používaním firemného vozidla, mzdové náklady, náklady na účtovníka, právnika, reklamu, softvér, cestovné náhrady, nájomné, energie, odpisy majetku nad 1 700 eur, poistenie majetku alebo činnosti, odborné školenia a podobne. Všetky spomenuté sú daňovo uznateľnými výdavkami, ale takmer všetky sú podmienené v zákone určitým ALE,“ upozorňuje Ingrid Cicáková, daňová poradkyňa firmy ADEA tax.
Náklady osobnej potreby
Niektoré výdavky podnikateľ do daňových nákladov nemôže zahrnúť v plnej výške. Ide väčšinou o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, sú to telefóny, automobily, kancelárska technika, fotoaparáty a podobne.
Výdavky na obstaranie majetku, jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie môžu byť uplatnené do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 percent, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely alebo v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Daňovník sa môže rozhodnúť, že započíta paušálne výdavky 80 percent aj v prípade, ak v skutočnosti využíva majetok na súkromné účely v inom pomere, napríklad 60 a 40 percent.
„Je to, akoby...
Zostáva vám 85% na dočítanie.